Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Opätovne zdôraznil, že Grécko do eurozóny nepatrí, čo by už mala Európska únia podľa neho pochopiť.
Autor TASR
Bratislava 29. júna (TASR) – Politika zachraňovania Grécka v eurozóne zlyhala na celej čiare. Myslí si to europoslanec a šéf opozičnej SaS Richard Sulík. "Dnes dostáva eurozóna účet za päť rokov zbabelosti. Za to, že sa päť rokov vyhýba riešeniu, ktoré by bolo poctivé," vyhlásil na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.
Opätovne zdôraznil, že Grécko do eurozóny nepatrí, čo by už mala Európska únia podľa neho pochopiť. Pripomenul, že od prvého záchranného balíčka pre Grécko uplynulo päť rokov. Odvtedy podľa Sulíka hrubý domáci produkt (HDP) krajiny klesol o približne 25 %. "Toto je v čase mieru extrémne silný pokles," skonštatoval. Zároveň verejný dlh Grécka za túto dobu stúpol zo 120 na 180 %. A to aj napriek tomu, že krajine bolo odpustených približne 100 miliárd eur.
Nezamestnanosť v Grécku sa zdvojnásobila z 12 na 24 % a dnes je jednou z najvyšších na svete. Priemyselná produkcia štátu za ten čas klesla na úroveň 70. rokov. "Toto je výsledok piatich rokov zachraňovania Grécka. Piatich rokov toho, že sa eurozóna snaží udržať Grécko v eurozóne, kam jednoducho táto krajina nepatrí," argumentuje Sulík.
Najväčším problémom Grécka je podľa neho príliš silné euro, pre ktoré krajina nedokáže konkurovať na svetových trhoch. Podľa predsedu SaS existujú iba dve možnosti, ako sa to dá zmeniť. Prvou je vnútorná devalvácia, čiže zníženie výrobných nákladov. To znamená zníženie miezd, dôchodkov či sociálnych dávok. "O toto sa eurozóna snaží už päť rokov a ako vidíme, situácia sa v Grécku masívne zhoršuje," opísal Sulík.
Druhou alternatívou je podľa neho vonkajšia devalvácia, teda oslabenie vlastnej meny. Ale to môže krajina urobiť iba vtedy, ak má svoju menu. Podľa liberálov by teraz mala EÚ pochopiť, že Grécko nemá šancu prežiť v eurozóne. Následne by mala byť krajine nápomocná pri vystúpení z eurozóny. To sa podľa Sulíka dá prostredníctvom takzvaných núdzových úverov, ktorými môže centrálna banka zabezpečiť dostatok likvidity. "Aby na toto nezmyselné päťročné zachraňovanie nedoplatili ľudia tým, že stratia všetky svoje peniaze," vysvetlil.
Takisto môže únia podľa neho pomôcť Grécku zaviesť paralelnú menu - drachmu. V tejto mene by štát účtoval všetky svoje platby, vyberal by v nej dane, poplatky a odvody a platil by v nej všetky svoje záväzky ako mzdy, dôchodky a sociálne dávky. "Tým pádom nemusia obyvatelia Grécka prísť o všetky svoje peniaze," domnieva sa Sulík.
Zároveň podľa neho nie je pravdou, že dnes je situácia iná ako bola pred piatimi rokmi. "Ak je iná, tak len v tom, že banky si do veľkej miery zachránili svoje súkromné vklady," podčiarkol. To podľa Sulíka znamená, že dnes všetky straty spojené s vystúpením Grécka z eurozóny bude znášať európsky daňovník. "A ak je situácia iná, tak je iná v tom, že dnes vystúpenie Grécka z eurozóny bude tri až štyrikrát drahšie, ako by bolo pred piatimi rokmi, kedy malo byť podľa pôvodných zmlúv," dodal šéf SaS.
Opätovne zdôraznil, že Grécko do eurozóny nepatrí, čo by už mala Európska únia podľa neho pochopiť. Pripomenul, že od prvého záchranného balíčka pre Grécko uplynulo päť rokov. Odvtedy podľa Sulíka hrubý domáci produkt (HDP) krajiny klesol o približne 25 %. "Toto je v čase mieru extrémne silný pokles," skonštatoval. Zároveň verejný dlh Grécka za túto dobu stúpol zo 120 na 180 %. A to aj napriek tomu, že krajine bolo odpustených približne 100 miliárd eur.
Nezamestnanosť v Grécku sa zdvojnásobila z 12 na 24 % a dnes je jednou z najvyšších na svete. Priemyselná produkcia štátu za ten čas klesla na úroveň 70. rokov. "Toto je výsledok piatich rokov zachraňovania Grécka. Piatich rokov toho, že sa eurozóna snaží udržať Grécko v eurozóne, kam jednoducho táto krajina nepatrí," argumentuje Sulík.
Najväčším problémom Grécka je podľa neho príliš silné euro, pre ktoré krajina nedokáže konkurovať na svetových trhoch. Podľa predsedu SaS existujú iba dve možnosti, ako sa to dá zmeniť. Prvou je vnútorná devalvácia, čiže zníženie výrobných nákladov. To znamená zníženie miezd, dôchodkov či sociálnych dávok. "O toto sa eurozóna snaží už päť rokov a ako vidíme, situácia sa v Grécku masívne zhoršuje," opísal Sulík.
Druhou alternatívou je podľa neho vonkajšia devalvácia, teda oslabenie vlastnej meny. Ale to môže krajina urobiť iba vtedy, ak má svoju menu. Podľa liberálov by teraz mala EÚ pochopiť, že Grécko nemá šancu prežiť v eurozóne. Následne by mala byť krajine nápomocná pri vystúpení z eurozóny. To sa podľa Sulíka dá prostredníctvom takzvaných núdzových úverov, ktorými môže centrálna banka zabezpečiť dostatok likvidity. "Aby na toto nezmyselné päťročné zachraňovanie nedoplatili ľudia tým, že stratia všetky svoje peniaze," vysvetlil.
Takisto môže únia podľa neho pomôcť Grécku zaviesť paralelnú menu - drachmu. V tejto mene by štát účtoval všetky svoje platby, vyberal by v nej dane, poplatky a odvody a platil by v nej všetky svoje záväzky ako mzdy, dôchodky a sociálne dávky. "Tým pádom nemusia obyvatelia Grécka prísť o všetky svoje peniaze," domnieva sa Sulík.
Zároveň podľa neho nie je pravdou, že dnes je situácia iná ako bola pred piatimi rokmi. "Ak je iná, tak len v tom, že banky si do veľkej miery zachránili svoje súkromné vklady," podčiarkol. To podľa Sulíka znamená, že dnes všetky straty spojené s vystúpením Grécka z eurozóny bude znášať európsky daňovník. "A ak je situácia iná, tak je iná v tom, že dnes vystúpenie Grécka z eurozóny bude tri až štyrikrát drahšie, ako by bolo pred piatimi rokmi, kedy malo byť podľa pôvodných zmlúv," dodal šéf SaS.
