Bratislava 26. novembra (TASR) – Slovensko musí mať v otázke budúcnosti eura pripravený plán B. Je o tom presvedčený predseda opozičnej SaS Richard Sulík. Či by však malo ísť o účasť v novej, silnejšej eurozóne, je podľa neho otvorenou otázkou.

"To, či by sa konkrétne Slovensko malo zúčastniť projektu Gulden Mark, je na diskusiu, lebo keby sme vstúpili do nejakej menovej zóny, ktorej mena by bola príliš silná, tak by sme na to mohli doplatiť stratou konkurencieschopnosti. To sú veci, ktoré si ekonómovia musia veľmi dobre premyslieť," uviedol Sulík na dnešnej spoločnej tlačovej konferencii v Bratislave s nemeckým ekonómom Markusom C. Kerberom.

Projekt Gulden Mark a niektoré ďalšie aktivity podľa šéfa liberálov ukazujú, že eurozóna tak, ako dnes funguje, už dlhodobo fungovať nebude môcť. "Dnes sa nedá jednoznačne povedať, či Nemecko opustí alebo neopustí eurozónu. Sú jasné ekonomické dôvody, kvôli ktorým by eurozónu opustiť malo. Nedá sa jasne povedať, či sa to stane alebo nie. Čo sa ale dá povedať za Slovensko, že urobíme veľmi dobre, keď sa na jednej strane nebudeme príliš plašiť a na druhej strane budeme mať pripravený plán B," podčiarkol Sulík.

Euro je podľa profesora Markusa C. Kerbera pre Nemecko príliš lacnou menou, no na druhej strane napríklad pre Španielsko je príliš drahé. "Pre krajiny, ktoré veľmi dlho exportujú s takouto príliš lacnou menou, to v konečnom dôsledku už neznamená zvyšovanie produktivity práce," poznamenal ekonóm.

Foto: TASR/Michal Svítok

Pri záchrane eura sú podľa Kerbera dôležité dve veci. "Jednou z nich je znovunastolenie menovej stability. Ja som bol som pri zrode projektu eura relatívne neutrálny, nebol som ani proti, ani za. Po 10 rokoch jeho trvania sme dospeli na križovatku. Musíme teraz veľmi triezvo pozerať na to, ako sa predstavenie okolo eura skončí. Menová stabilita ide totiž ruka v ruke s politickou stabilitou, lebo jednostranná politika prebúdza nacionalizmus," upozornil.

Zároveň prezentoval svoju koncepciu tzv. Gulden Mark. "Môj projekt spočíva v tom, že tie krajiny, ktoré majú nadbytky vo svoje výkonovej bilancii, by zaviedli paralelnú menu, ktorá by existovala súčasne s eurom. K takýmto krajinám by patrilo Nemecko, Holandsko, Luxembursko, Fínsko a Rakúsko. Občania v uvedených krajinách by si mohli zvoliť, v akej mene by uzatvárali zmluvy. Zvyšok eurozóny by ďalej pokračoval s eurom. To by sa stalo mäkšou menou a znehodnocovalo by sa podľa potrieb Španielska, Grécka a ďalších krajín, ktoré to potrebujú," priblížil Kerber.