Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Uviedol to po zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo minister pôdohospodárstva SR Ľubomír Jahnátek.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 5. septembra (TASR) - Dnešné mimoriadne zasadnutie Rady EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli, zvolané pre embargo Ruska na vybrané európske potraviny, neprinieslo konkrétne závery. Uviedol to po zasadnutí minister pôdohospodárstva SR Ľubomír Jahnátek.
Ako pripomenul Jahnátek, Rada ministrov naznačila, že kríza, ktorá postihla agrosektor po ruských sankciách, vznikla na základe rozhodnutia Európskej komisie (EK), pričom má dopad hlavne na európskych poľnohospodárov a pestovateľov.
Ministri sa zhodli v názore, že najviac poškodenej strane, poľnohospodárom, treba pomôcť nielen z rozpočtu, ktorý má k dispozícii agrorezort EÚ, ale z celkového rozpočtu EÚ.
"Finančná pomoc je známa - zhruba 200 miliónov eur pre rôzne sektory, vrátane podpory marketingu pre tretie krajiny. Ale bude ďalšia požiadavka, aby sa táto podpora zvýšila z ostatných kapitol a direktoriátov Európskej komisie," zdôraznil Jahnátek. Spresnil, že na škody, ktoré vznikli a vznikajú v dôsledku ruského embarga, nepostačí suma okolo 450 miliónov eur, ktoré má k dispozícii agrosektor v EÚ.
Minister pripomenul, že najväčšie výpadky po ruskom embargu signalizujú pobaltské krajiny, Poľsko, Švédsko a Španielsko. Rada ministrov preto zdôraznila princíp solidarity, aby sa členské štáty správali zodpovedne jeden voči druhému, aby nedošlo k ďalšiemu rozkolísaniu trhu a ďalšej kríze v súvislosti s ruskými sankciami.
Slovensko spolu so Švédskom v tejto súvislosti navrhli, že v prípade, ak by došlo k rozkolísaniu domáceho trhu pri prudkom tlaku dovozu komodít za dumpingové ceny, postihnuté členské štáty by mali mať možnosť o tom informovať exekutívu EÚ. "A mali by sme mať možnosť zaviesť zákaz dovozu komodít, ktoré by narušili domáci trh," dodal Jahnátek.
Podľa jeho slov eurokomisár pre poľnohospodárstvo Dacian Ciološ, ako aj talianske predsedníctvo v EÚ pozbierali všetky námety od ministrov. Komisia sa bude zaoberať všetkými podnetmi a pokúsi sa sformulovať závery k tejto situácii. Možno už o dva týždne počas neformálneho stretnutia ministrov poľnohospodárstva v Miláne.
Ďalšie body, na ktorých sa dohodli ministri, naznačujú, že potraviny, ktoré zostanú nepredané, by sa nemali ničiť, ale využiť. Mal by sa rozšíriť okruh ich použitia napríklad na školský program a na potravinovú pomoc pre tých najchudobnejších a pre regióny, v ktorých je nedostatok potravín. Túto politiku by mala podporiť EÚ dodatočnými finančnými zdrojmi.
Rovnako zhodný názor mali ministri aj na to, aby kompenzácie za vzniknuté škody nezvýhodňovali len producentov a združenia, ktoré sú organizované, ale aby mali z nich prospech aj neorganizovaní pestovatelia a výrobcovia.
Ako pripomenul Jahnátek, Rada ministrov naznačila, že kríza, ktorá postihla agrosektor po ruských sankciách, vznikla na základe rozhodnutia Európskej komisie (EK), pričom má dopad hlavne na európskych poľnohospodárov a pestovateľov.
Ministri sa zhodli v názore, že najviac poškodenej strane, poľnohospodárom, treba pomôcť nielen z rozpočtu, ktorý má k dispozícii agrorezort EÚ, ale z celkového rozpočtu EÚ.
"Finančná pomoc je známa - zhruba 200 miliónov eur pre rôzne sektory, vrátane podpory marketingu pre tretie krajiny. Ale bude ďalšia požiadavka, aby sa táto podpora zvýšila z ostatných kapitol a direktoriátov Európskej komisie," zdôraznil Jahnátek. Spresnil, že na škody, ktoré vznikli a vznikajú v dôsledku ruského embarga, nepostačí suma okolo 450 miliónov eur, ktoré má k dispozícii agrosektor v EÚ.
Minister pripomenul, že najväčšie výpadky po ruskom embargu signalizujú pobaltské krajiny, Poľsko, Švédsko a Španielsko. Rada ministrov preto zdôraznila princíp solidarity, aby sa členské štáty správali zodpovedne jeden voči druhému, aby nedošlo k ďalšiemu rozkolísaniu trhu a ďalšej kríze v súvislosti s ruskými sankciami.
Slovensko spolu so Švédskom v tejto súvislosti navrhli, že v prípade, ak by došlo k rozkolísaniu domáceho trhu pri prudkom tlaku dovozu komodít za dumpingové ceny, postihnuté členské štáty by mali mať možnosť o tom informovať exekutívu EÚ. "A mali by sme mať možnosť zaviesť zákaz dovozu komodít, ktoré by narušili domáci trh," dodal Jahnátek.
Podľa jeho slov eurokomisár pre poľnohospodárstvo Dacian Ciološ, ako aj talianske predsedníctvo v EÚ pozbierali všetky námety od ministrov. Komisia sa bude zaoberať všetkými podnetmi a pokúsi sa sformulovať závery k tejto situácii. Možno už o dva týždne počas neformálneho stretnutia ministrov poľnohospodárstva v Miláne.
Ďalšie body, na ktorých sa dohodli ministri, naznačujú, že potraviny, ktoré zostanú nepredané, by sa nemali ničiť, ale využiť. Mal by sa rozšíriť okruh ich použitia napríklad na školský program a na potravinovú pomoc pre tých najchudobnejších a pre regióny, v ktorých je nedostatok potravín. Túto politiku by mala podporiť EÚ dodatočnými finančnými zdrojmi.
Rovnako zhodný názor mali ministri aj na to, aby kompenzácie za vzniknuté škody nezvýhodňovali len producentov a združenia, ktoré sú organizované, ale aby mali z nich prospech aj neorganizovaní pestovatelia a výrobcovia.
