Inštitúcia vyzýva zodpovedné orgány Slovenskej republiky, aby systematicky sledovali nezákonné prostriedky predstavované výnosmi z trestných činov s cieľom ich účinného zaistenia a konfiškácie.
Brusel/Štrasburg 29. októbra (TASR) - Slovensko nedostatočne rieši nedostatky pri konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a slovenské orgány by mali rozhodnejšie konať, vyšetrovať a stíhať pranie špinavých peňazí. Vyplýva to zo štvrtkovej správy stáleho monitorovacieho orgánu Rady Európy (RE) pre boj proti praniu špinavých peňazí MONEYVAL.
Inštitúcia vyzýva zodpovedné orgány Slovenskej republiky, aby systematicky sledovali nezákonné prostriedky predstavované výnosmi z trestných činov s cieľom ich účinného zaistenia a konfiškácie. Tiež aby sa systematicky zaoberali praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ktoré sa vyskytujú v súvislosti s trestnými činmi.
Správa RE založená na hodnotení situácie z októbra 2019 obsahuje komplexné hodnotenie boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v SR v súlade s odporúčaniami Finančnej akčnej skupiny (FATF), ktorá stanovuje normy v tejto oblasti. Podľa správy slovenské orgány iba čiastočne chápu riziká spojené s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu a iba niektorí prokurátori majú vedomosti o hrozbách prania špinavých peňazí. Správa dospela k záveru, že SR dosahuje zlé výsledky pri využívaní finančných a ďalších relevantných informácií na zhromažďovanie dôkazov a sledovanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti.
Od posledného vyhodnotenia situácie v tejto oblasti síce vzrástol počet odsúdení za pranie špinavých peňazí, väčšinou to však súvisí s jednoduchými priestupkami proti majetku, ako sú krádeže automobilov. Výsledky v oblasti vyšetrovania a stíhania prania špinavých peňazí v prípade ďalších významných trestných činov neodrážajú v plnej miere riziká, ktorým je krajina vystavená, tvrdí Rada Európy. Za najväčšiu výzvu pre Slovensko považuje to, že centrálna banka nemá register účtov a ani dostatok informácií o skutočných majiteľoch účtov.
Pracovníci finančnej spravodajskej jednotky (FIU) sú podľa správy dobre informovaní a schopní vypracovávať komplexné analýzy, celkovo však chýba ucelený manažment, ktorý by riadil ich činnosť. Väčšina analýz FIU končí ako hlásenie príslušným daňovým orgánom a nepremení sa do vymáhania práva. Konfiškácia majetkov je zriedkavá a ak k nej dôjde, podarí sa získať iba zlomok zo zaisteného majetku.
Správa pripomína, že slovenské orgány v hodnotenom období neodsúdili nikoho za financovanie terorizmu. V súčasnosti však prebiehajú tri pomerne zložité vyšetrovania, ktoré naznačujú schopnosť slovenskej strany odhaľovať potenciálne prípady a účinne spolupracovať so svojimi zahraničnými partnermi.
Výbor RE poukázal aj na to, že slovenské banky majú dobré znalosti o rizikách prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Niektoré nebankové finančné inštitúcie a vytypované nefinančné podniky a profesie však nedokázali jasne formulovať, ako by mohlo dôjsť k praniu špinavých peňazí v ich inštitúcii alebo sektore.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Inštitúcia vyzýva zodpovedné orgány Slovenskej republiky, aby systematicky sledovali nezákonné prostriedky predstavované výnosmi z trestných činov s cieľom ich účinného zaistenia a konfiškácie. Tiež aby sa systematicky zaoberali praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ktoré sa vyskytujú v súvislosti s trestnými činmi.
Správa RE založená na hodnotení situácie z októbra 2019 obsahuje komplexné hodnotenie boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v SR v súlade s odporúčaniami Finančnej akčnej skupiny (FATF), ktorá stanovuje normy v tejto oblasti. Podľa správy slovenské orgány iba čiastočne chápu riziká spojené s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu a iba niektorí prokurátori majú vedomosti o hrozbách prania špinavých peňazí. Správa dospela k záveru, že SR dosahuje zlé výsledky pri využívaní finančných a ďalších relevantných informácií na zhromažďovanie dôkazov a sledovanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti.
Od posledného vyhodnotenia situácie v tejto oblasti síce vzrástol počet odsúdení za pranie špinavých peňazí, väčšinou to však súvisí s jednoduchými priestupkami proti majetku, ako sú krádeže automobilov. Výsledky v oblasti vyšetrovania a stíhania prania špinavých peňazí v prípade ďalších významných trestných činov neodrážajú v plnej miere riziká, ktorým je krajina vystavená, tvrdí Rada Európy. Za najväčšiu výzvu pre Slovensko považuje to, že centrálna banka nemá register účtov a ani dostatok informácií o skutočných majiteľoch účtov.
Pracovníci finančnej spravodajskej jednotky (FIU) sú podľa správy dobre informovaní a schopní vypracovávať komplexné analýzy, celkovo však chýba ucelený manažment, ktorý by riadil ich činnosť. Väčšina analýz FIU končí ako hlásenie príslušným daňovým orgánom a nepremení sa do vymáhania práva. Konfiškácia majetkov je zriedkavá a ak k nej dôjde, podarí sa získať iba zlomok zo zaisteného majetku.
Správa pripomína, že slovenské orgány v hodnotenom období neodsúdili nikoho za financovanie terorizmu. V súčasnosti však prebiehajú tri pomerne zložité vyšetrovania, ktoré naznačujú schopnosť slovenskej strany odhaľovať potenciálne prípady a účinne spolupracovať so svojimi zahraničnými partnermi.
Výbor RE poukázal aj na to, že slovenské banky majú dobré znalosti o rizikách prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Niektoré nebankové finančné inštitúcie a vytypované nefinančné podniky a profesie však nedokázali jasne formulovať, ako by mohlo dôjsť k praniu špinavých peňazí v ich inštitúcii alebo sektore.
Spravodajca TASR Jaromír Novak