Bratislava 21. apríla (TASR) - Deficit verejnej správy dosiahol v roku 2021 úroveň 6,2 % hrubého domáceho produktu (HDP) a bol v porovnaní s deficitom schváleným v rozpočte na rok 2021 nižší o 1,2 percentuálneho bodu (p. b.). Štrukturálny deficit, to znamená deficit bez jednorazových a dočasných opatrení, sa vrátil na úroveň spred pandémie a dosiahol výšku 1,9 % HDP. Jeho úroveň je však naďalej veľmi vysoká, upozornila vo štvrtok Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v správe o hospodárení rozpočtu verejných financií v minulom roku.

"Výsledok rozpočtu v minulom roku teda eliminoval negatívny trvalý vplyv pandémie na verejné financie, čo znamená návrat štrukturálneho deficitu na úrovne pozorované v rokoch pred prepuknutím koronakrízy. Úroveň zhruba 2 % HDP je však stále vysoká," uviedla RRZ.

Hoci výdavky na riešenie pandémie ochorenia COVID-19 oproti rozpočtu výrazne vzrástli, a to až o 1,9 % HDP, rovnako o 1,9 % HDP vzrástli aj príjmy z daní a odvodov. Kapitálové výdavky štátneho rozpočtu zaostávali za rozpočtovou výškou o 0,8 % HDP, k poklesu deficitu zároveň prispelo aj lepšie hospodárenie samospráv a ostatných subjektov verejnej správy, a to o 0,6 % HDP. Slovensko v minulom roku taktiež uhradilo clo do rozpočtu EÚ, ktoré malo byť uhradené v rokoch 2012 – 2019 (0,5 % HDP).

Hrubý dlh Slovenska dosiahol úroveň 63,1 % HDP, čo je v rámci verejných financií Slovenska historicky najvyššia úroveň dlhu. Jeho hodnota sa tak ešte viac vzdialila od najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy, ktoré je v súčasnosti na úrovni 56 % HDP. K nárastu dlhu prispel okrem vysokého deficitu rozpočtu aj nárast hotovostnej rezervy štátu medziročne o 1,7 p. b. HDP. Z uvedeného dôvodu je z hľadiska posúdenia vývoja dlhu vhodnejšie sledovať vývoj čistého dlhu, ktorý narástol v menšej miere na úroveň 51,5 % HDP.