Bratislava 15. októbra (TASR) - Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vníma pozitívne, že vládne ciele predpokladajú zníženie deficitu pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) už v roku 2023 a ďalej predpokladajú znižovanie aj v roku 2024. Uviedla to v stanovisku Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (KRRZ).

Návrh rozpočtu však podľa rady neobsahuje opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov (chýbajúce opatrenia sú vo výške 0,7 % HDP v roku 2023). Ozdravovanie rozpočtu sa tak má podľa návrhu posunúť až na ďalšie roky, keď vláda predpokladá ambicióznu konsolidačnú politiku, chýba však jasne zadefinovaná štruktúra opatrení.

KRRZ avizovala, že, ako každý rok, RRZ zverejní detailnú analýzu rozpočtu na budúci rok v prvej polovici novembra pred prerokovaním rozpočtu v Národnej rade SR. Na základe toho zverejní aj definitívny odhad vývoja verejných financií, najmä štrukturálnej bilancie vrátane finálneho posúdenia veľkosti rizík a realistickosti celkového rozpočtu. Odporúčania sa stanovia aj vzhľadom na najnovší makroekonomický výhľad, ako aj legislatívne ciele v oblasti dôchodkov.

Preto toto stanovisko podľa RRZ ďalej obsahuje len rôzne podmienené scenáre, ktoré by sa nemali zamieňať za odhady RRZ. V prípade naplnenia cieľa deficitu v roku 2023, ako aj prijatia takej dôchodkovej reformy, ktorá spĺňa podmienky Fondu obnovy (zlepšenie indikátora S2 o 1,8 % HDP, respektíve 0,9 % HDP v prípade indikátora vyhodnocovaného RRZ), by pravdepodobne došlo okrem zníženia deficitu pod hranicu 3 % HDP aj k zlepšeniu udržateľnosti do pásma stredného rizika. To by znamenalo splnenie oboch odporúčaní RRZ.

Návrh rozpočtu na rok 2022 vychádza podľa RRZ z odhadu deficitu na rok 2021, ktorý je o 0,8 % HDP vyšší ako aktuálny odhad rozpočtového semafora RRZ. Prípadný lepší výsledok hospodárenia v roku 2021 by sa mohol premietnuť aj do zníženia deficitu v roku 2022 na úrovni približne 0,5 % HDP, čo zodpovedá odchýlke v štrukturálnom salde v roku 2021.

KRRZ poznamenala, že podľa posledného semaforu RRZ by celkové ekonomické prostredie za nezmenených legislatívnych podmienok malo znižovať deficit na HDP (bez COVID-19) zo 4,1 % v tomto roku na 3,6 % v budúcom roku a smerom k 3 % v roku 2024. V prípade naplnenia rozpočtových cieľov v rokoch 2023 a 2024 (na ktoré zatiaľ chýba špecifikácia opatrení) by deficit klesol na 2,7 % v roku 2023 a 2,6 % v roku 2024. Dlhodobá udržateľnosť by sa mohla zlepšiť do pásma stredného rizika za predpokladu prijatia dôchodkovej reformy.

Za podmienky splnenia len vyšpecifikovaných predpokladov v rozpočte (vrátane vyššieho štartovacieho deficitu v roku 2021) - a teda nenaplnenia cieľov - by deficit (bez COVID-19) podľa RRZ klesol zo 4,8 % v tomto roku na 4,3 % v budúcom roku a 3,3 % v roku 2024. V prípade prijatia dôchodkovej reformy by tento scenár pravdepodobne výrazne nezmenil dlhodobú udržateľnosť.

Za podmienky nerozpustenia rezervy pre neprijatie dôchodkovej reformy by podľa rady deficit klesol zo 4,8 % na 3,5 % v roku 2022 a 2,8 % v 2024. Tento scenár by však mohol znamenať zhoršenie dlhodobej udržateľnosti.

Z pohľadu tvorby návrhu rozpočtu je podľa RRZ pozitívom rozšírenie skupiny položiek rozpočtu, ktoré sú odborne posudzované Výborom pre daňové prognózy (napr. príjem z predaja emisných kvót, odvod z hazardných hier alebo príjem z dividend).

Rada pozitívne vníma pokračovanie snahy zefektívňovať verejné investície cez princíp nulového štartovacieho rozpočtu (zero-based budgeting). Ten má za cieľ financovať iba pripravené a dostatočne návratné projekty.