Nižšia inflácia a výrazný rast nominálnych miezd by mali v tomto roku podporiť vývoj reálnych miezd, ktoré podľa RRZ vzrastú o takmer 5 % a budú tak stimulovať spotrebu domácností.
Autor TASR
Bratislava 24. júna (TASR) - Slovenská ekonomika by mala v tomto roku vzrásť o 2,7 % a v ďalších dvoch rokoch tempom okolo 3 %. Predpokladá to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v aktualizovanej makroekonomickej prognóze, ktorú zverejnila v pondelok. Zlepšila v nej svoje odhady, v predchádzajúcej marcovej predikcii predpokladala rast hrubého domáceho produktu (HDP) tento rok na úrovni 2,2 %.
"Naďalej očakávame, že primárnym zdrojom rastu sa v tomto roku stane spotreba domácností. Následne sa od roku 2025 vo významnej miere pridá aj export, výraznejšie podporený oživením svetovej ekonomiky a medzinárodného obchodu," priblížila rada.
V roku 2026 má priniesť impulz do ekonomiky záverečný rok čerpania prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. Naopak, v rokoch 2027 a 2028 už hospodárstvo takýto impulz nedostane, čo v kombinácií so stagnujúcou zamestnanosťou bude stačiť na tempo rastov v okolí 2 %, predpokladá RRZ. Zmeniť by to mohli podľa nej štrukturálne reformy na zlepšenie konkurencieschopnosti ekonomiky.
Silnejší hospodársky rast by mal byť podporený výrazne miernejším tempom inflácie, ktorá by mala v horizonte prognózy do roku 2028 iba raz prekročiť 3 %. "To by malo nastať v roku 2025, pričom hlavným dôvodom bude nárast regulovaných cien a služieb. Následne by tempo rastu cien malo zvoľňovať, čomu dopomôžu znížené ceny komodít a pôsobenie stále pomerne prísnej menovej politiky," avizovala rozpočtová rada.
Nižšia inflácia a výrazný rast nominálnych miezd by mali v tomto roku podporiť vývoj reálnych miezd, ktoré podľa RRZ vzrastú o takmer 5 % a budú tak stimulovať spotrebu domácností. Tempo rastu pod 3 % by si mali reálne platy zachovať aj v ďalších rokoch.
Prognóza RRZ pracuje s predpokladmi dodržania výdavkových limitov podľa nových pravidiel EÚ. Oproti predchádzajúcej predikcii očakáva mierne vyššiu úroveň deficitov na horizonte prognózy, čo vytvára dodatočný impulz pre nominálny aj reálny rast ekonomiky. Schodok verejných financií by mal v roku 2024 dosiahnuť 5,7 % HDP a do roku 2028 klesnúť na 3,9 % HDP, očakáva rozpočtová rada.
V aktuálnych odhadoch vníma RRZ miernu prevahu negatívnych rizík nad pozitívnymi. "Za podstatné riziko prognózy považujeme zvýšenú rizikovú prirážku slovenských dlhopisov a rastúce úrokové náklady. Tie majú v budúcnosti potenciál obmedziť produktívne investície a kvalitu verejných služieb. Ďalším významným rizikom prognózy je pomalšie čerpanie plánu obnovy," zhodnotila.
"Naďalej očakávame, že primárnym zdrojom rastu sa v tomto roku stane spotreba domácností. Následne sa od roku 2025 vo významnej miere pridá aj export, výraznejšie podporený oživením svetovej ekonomiky a medzinárodného obchodu," priblížila rada.
V roku 2026 má priniesť impulz do ekonomiky záverečný rok čerpania prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. Naopak, v rokoch 2027 a 2028 už hospodárstvo takýto impulz nedostane, čo v kombinácií so stagnujúcou zamestnanosťou bude stačiť na tempo rastov v okolí 2 %, predpokladá RRZ. Zmeniť by to mohli podľa nej štrukturálne reformy na zlepšenie konkurencieschopnosti ekonomiky.
Silnejší hospodársky rast by mal byť podporený výrazne miernejším tempom inflácie, ktorá by mala v horizonte prognózy do roku 2028 iba raz prekročiť 3 %. "To by malo nastať v roku 2025, pričom hlavným dôvodom bude nárast regulovaných cien a služieb. Následne by tempo rastu cien malo zvoľňovať, čomu dopomôžu znížené ceny komodít a pôsobenie stále pomerne prísnej menovej politiky," avizovala rozpočtová rada.
Nižšia inflácia a výrazný rast nominálnych miezd by mali v tomto roku podporiť vývoj reálnych miezd, ktoré podľa RRZ vzrastú o takmer 5 % a budú tak stimulovať spotrebu domácností. Tempo rastu pod 3 % by si mali reálne platy zachovať aj v ďalších rokoch.
Prognóza RRZ pracuje s predpokladmi dodržania výdavkových limitov podľa nových pravidiel EÚ. Oproti predchádzajúcej predikcii očakáva mierne vyššiu úroveň deficitov na horizonte prognózy, čo vytvára dodatočný impulz pre nominálny aj reálny rast ekonomiky. Schodok verejných financií by mal v roku 2024 dosiahnuť 5,7 % HDP a do roku 2028 klesnúť na 3,9 % HDP, očakáva rozpočtová rada.
V aktuálnych odhadoch vníma RRZ miernu prevahu negatívnych rizík nad pozitívnymi. "Za podstatné riziko prognózy považujeme zvýšenú rizikovú prirážku slovenských dlhopisov a rastúce úrokové náklady. Tie majú v budúcnosti potenciál obmedziť produktívne investície a kvalitu verejných služieb. Ďalším významným rizikom prognózy je pomalšie čerpanie plánu obnovy," zhodnotila.