Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rozpočtová rada predstavila minulý týždeň vlastnú prognózu, ktorá podľa nej predstavuje odhad najpravdepodobnejšieho vývoja slovenskej ekonomiky.
Autor TASR
Bratislava 29. septembra (TASR) - Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) hodnotí aktuálnu prognózu Ministerstva financií (MF) SR, ktorú rezort predstavil vo štvrtok (28. 9.), ako extrémne konzervatívnu. Kým ministerstvo v prípade vyrovnaného rozpočtu v budúcom roku predpokladá prepad slovenskej ekonomiky o 6,4 %, RRZ len o 2,9 %. Zároveň takýto scenár nepovažuje za reálny.
Rozpočtová rada predstavila minulý týždeň vlastnú prognózu, ktorá podľa nej predstavuje odhad najpravdepodobnejšieho vývoja slovenskej ekonomiky. "S vyrovnaným rozpočtom sa v nej neuvažuje, nakoľko schválenie takéhoto rozpočtu s výrazne negatívnymi dopadmi na ekonomiku SR považujeme za nepravdepodobné," zdôraznila RRZ. Rast ekonomiky odhaduje v rokoch 2023 a 2024 mierne nad 1 % a v ďalších rokoch očakáva jeho zrýchlenie približne k úrovni 3 %.
Zároveň však vypracovala aj alternatívnu prognózu s predpokladom vyrovnaného rozpočtu, a to na zhodnotenie odhadov MF SR. "Alternatívna prognóza RRZ očakáva pri náhlej implementácii vyrovnaného rozpočtu prepad ekonomiky v roku 2024 o 2,9 %. V dôsledku negatívneho dopytového impulzu sa v danom roku prepadávajú všetky zložky domáceho dopytu, zatiaľ čo export naďalej rastie pri predpoklade zotavujúceho sa zahraničného dopytu," priblížila rada.
Zamestnanosť by sa v takomto scenári prepadla vo verejnej správe a zároveň v odvetviach naviazaných na domáci dopyt, celkovo v budúcom roku o 45.000 osôb. Ekonomika by sa pritom dostala do stavu podchladenia s výkonnosťou 3,9 % pod svojím potenciálom, čo by stlačilo infláciu k nule od roku 2025. Mzdy by rástli približne o 3 percentuálne body (p. b.) pomalšie ako v hlavnom scenári RRZ.
"Napriek tomu, že tento prepad by bol veľmi závažný, prognóza MF SR je výrazne pesimistickejšia. Jedným z dôvodov je silný prepad zamestnanosti vo verejnom sektore až takmer o 30 %, resp. viac ako 100.000 osôb. To môže mať zásadnejší negatívny dopad na ekonomiku, ako predpokladá RRZ," vysvetlila fiškálna rada.
Zároveň upozornila, že všetky požadované úspory vedúce k vyrovnanému rozpočtu boli rezortom financií modelované iba v položkách investícii a konečnej spotreby verejnej správy, ktoré priamo ovplyvňujú hrubý domáci produkt (HDP). V tejto forme by však boli podľa RRZ len ťažko realizovateľné.
Rozpočtová rada predpokladá rovnomernejšie rozloženie konsolidácie aj do daňových príjmov a transferov, pričom domácnosti by časť nákladov znášali znížením miery úspor. Ministerstvo navyše počíta konsolidáciu verejných financií z vyššieho predpokladaného východiskového deficitu na úrovni 7 % HDP.
Makroekonomické základne, z ktorých sa odvodzujú daňové príjmy a verejné výdavky citlivé na vývoj ekonomiky, sú v prípade MF SR podstatne nižšie ako v odhade RRZ. "Rozdiel v salde verejnej správy, ktorý by vznikal len z dôvodu týchto odlišných základní, je v priemere až 1,6 miliardy ročne. Takýto rozdiel hodnotíme ako zásadný a makroekonomickú prognózu IFP preto hodnotíme ako extrémne konzervatívnu," dodala vo svojom hodnotení rozpočtová rada.
Rozpočtová rada predstavila minulý týždeň vlastnú prognózu, ktorá podľa nej predstavuje odhad najpravdepodobnejšieho vývoja slovenskej ekonomiky. "S vyrovnaným rozpočtom sa v nej neuvažuje, nakoľko schválenie takéhoto rozpočtu s výrazne negatívnymi dopadmi na ekonomiku SR považujeme za nepravdepodobné," zdôraznila RRZ. Rast ekonomiky odhaduje v rokoch 2023 a 2024 mierne nad 1 % a v ďalších rokoch očakáva jeho zrýchlenie približne k úrovni 3 %.
Zároveň však vypracovala aj alternatívnu prognózu s predpokladom vyrovnaného rozpočtu, a to na zhodnotenie odhadov MF SR. "Alternatívna prognóza RRZ očakáva pri náhlej implementácii vyrovnaného rozpočtu prepad ekonomiky v roku 2024 o 2,9 %. V dôsledku negatívneho dopytového impulzu sa v danom roku prepadávajú všetky zložky domáceho dopytu, zatiaľ čo export naďalej rastie pri predpoklade zotavujúceho sa zahraničného dopytu," priblížila rada.
Zamestnanosť by sa v takomto scenári prepadla vo verejnej správe a zároveň v odvetviach naviazaných na domáci dopyt, celkovo v budúcom roku o 45.000 osôb. Ekonomika by sa pritom dostala do stavu podchladenia s výkonnosťou 3,9 % pod svojím potenciálom, čo by stlačilo infláciu k nule od roku 2025. Mzdy by rástli približne o 3 percentuálne body (p. b.) pomalšie ako v hlavnom scenári RRZ.
"Napriek tomu, že tento prepad by bol veľmi závažný, prognóza MF SR je výrazne pesimistickejšia. Jedným z dôvodov je silný prepad zamestnanosti vo verejnom sektore až takmer o 30 %, resp. viac ako 100.000 osôb. To môže mať zásadnejší negatívny dopad na ekonomiku, ako predpokladá RRZ," vysvetlila fiškálna rada.
Zároveň upozornila, že všetky požadované úspory vedúce k vyrovnanému rozpočtu boli rezortom financií modelované iba v položkách investícii a konečnej spotreby verejnej správy, ktoré priamo ovplyvňujú hrubý domáci produkt (HDP). V tejto forme by však boli podľa RRZ len ťažko realizovateľné.
Rozpočtová rada predpokladá rovnomernejšie rozloženie konsolidácie aj do daňových príjmov a transferov, pričom domácnosti by časť nákladov znášali znížením miery úspor. Ministerstvo navyše počíta konsolidáciu verejných financií z vyššieho predpokladaného východiskového deficitu na úrovni 7 % HDP.
Makroekonomické základne, z ktorých sa odvodzujú daňové príjmy a verejné výdavky citlivé na vývoj ekonomiky, sú v prípade MF SR podstatne nižšie ako v odhade RRZ. "Rozdiel v salde verejnej správy, ktorý by vznikal len z dôvodu týchto odlišných základní, je v priemere až 1,6 miliardy ročne. Takýto rozdiel hodnotíme ako zásadný a makroekonomickú prognózu IFP preto hodnotíme ako extrémne konzervatívnu," dodala vo svojom hodnotení rozpočtová rada.
