Dopracovali sa k rozdielnym predstavám o tom, ako by sa jeho sanácia dala uskutočniť s čo najmenšími škodami.
Autor TASR
Viedeň 7. augusta (TASR) - Hospodárska komora Rakúska (WKÖ) a rakúske Združenie priemyselníkov (IV) sa zaoberali možnosťami platobných problémov Grécka, ktoré bolo od roku 2010 už viackrát "zachraňované". Dopracovali sa k rozdielnym predstavám o tom, ako by sa jeho sanácia dala uskutočniť s čo najmenšími škodami. Kým Georg Kapsch, ktorý sa stal novým predstaviteľom priemyselníkov, pokladá za podmienku odpustenia časti dlhu Grécka pokračovanie v dohodnutých opatreniach, šéf WKÖ Christoph Leitl je za predĺženie lehoty splatnosti pôžičiek o desiatky rokov. Tým by sa pohľadávky voči Aténam výrazne znížili.
Podľa výpočtov bruselskej analytickej skupiny CEPS by úplné odpísanie dlhov rakúskeho štátu Grécku stálo Viedeň 9,1 miliardy eur. Ak by sa však zabránilo krachu Grécka, alebo by sa mu nemusela poskytnúť celá predpokladaná finančná injekcia centrálnej banky, škody Rakúska by klesli na 2,6 miliardy eur. Bilaterálne úvery a opravné položky sa už aj tak presunuli do konsolidačnej banky KA Finanz, prípadne sú už pokryté z rozpočtu.
Odpúšťanie dlhov sa využíva všade, aj pri sanácii podnikov, dodal Kapsch a podľa neho je to aj zmysluplné. Zdôraznil však, že v tomto prípade ide o jeho osobný názor, nie postoj IV.
Leitl je proti (nominálnemu) odpusteniu dlhov. Oveľa lepšie by bolo riešenie, keby sa úvery poskytli na veľmi dlhé obdobie, napríklad na 80 rokov s tým, že so splátkami by sa začalo o 20 rokov. Úvery, ktoré dostáva teraz Grécko od dočasného eurovalu, majú lehotu splatnosti 12,5 roka a dvojstranné úvery treba vyrovnať ešte skôr.
Hospodárska komora, priemyselníci, odbory i Komora zamestnancov (AK) v Rakúsku od začiatku podporujú štátnu pomoc Grécku a svoj postoj nemenia. Leitl uviedol, že voči pomoci "nejestvuje nijaká rozumná alternatíva. V opačnom prípade by nás to zničilo".
Na otázku, či on rovnako ako spolkový kancelár Werner Faymann súhlasí s neobmedzeným eurovalom alebo s financovaním štátu prostredníctvom centrálnej banky, Leitl poukázal na to, že USA v roku 2008 zachránili svoj finančný sektor stovkami miliárd čerstvo vytlačených dolárov. Hoci sa často vyskytovali obavy zo znehodnotenia ich meny, doteraz k tomu nedošlo. Ani Kapsch nenamieta proti diskusii o nakupovaní úverov poskytnutých Európskym mechanizmom pre stabilitu (EMS) Európskou centrálnou bankou za predpokladu, ak "budeme mať súčasne silnú fiškálnu úniu".
Leitl i Kapsch sú však proti zvýšeniu daní alebo povinných úverov na záchranu eura. Také opatrenia by spôsobili väčší odlev kapitálu, než jeho prísun. Vyššie dane by len oddialili nevyhnutné reformy. Z plánu zvýšenie daní a uskutočnenie reforiem sa vždy splní len prvá fáza.
Podľa výpočtov bruselskej analytickej skupiny CEPS by úplné odpísanie dlhov rakúskeho štátu Grécku stálo Viedeň 9,1 miliardy eur. Ak by sa však zabránilo krachu Grécka, alebo by sa mu nemusela poskytnúť celá predpokladaná finančná injekcia centrálnej banky, škody Rakúska by klesli na 2,6 miliardy eur. Bilaterálne úvery a opravné položky sa už aj tak presunuli do konsolidačnej banky KA Finanz, prípadne sú už pokryté z rozpočtu.
Odpúšťanie dlhov sa využíva všade, aj pri sanácii podnikov, dodal Kapsch a podľa neho je to aj zmysluplné. Zdôraznil však, že v tomto prípade ide o jeho osobný názor, nie postoj IV.
Leitl je proti (nominálnemu) odpusteniu dlhov. Oveľa lepšie by bolo riešenie, keby sa úvery poskytli na veľmi dlhé obdobie, napríklad na 80 rokov s tým, že so splátkami by sa začalo o 20 rokov. Úvery, ktoré dostáva teraz Grécko od dočasného eurovalu, majú lehotu splatnosti 12,5 roka a dvojstranné úvery treba vyrovnať ešte skôr.
Hospodárska komora, priemyselníci, odbory i Komora zamestnancov (AK) v Rakúsku od začiatku podporujú štátnu pomoc Grécku a svoj postoj nemenia. Leitl uviedol, že voči pomoci "nejestvuje nijaká rozumná alternatíva. V opačnom prípade by nás to zničilo".
Na otázku, či on rovnako ako spolkový kancelár Werner Faymann súhlasí s neobmedzeným eurovalom alebo s financovaním štátu prostredníctvom centrálnej banky, Leitl poukázal na to, že USA v roku 2008 zachránili svoj finančný sektor stovkami miliárd čerstvo vytlačených dolárov. Hoci sa často vyskytovali obavy zo znehodnotenia ich meny, doteraz k tomu nedošlo. Ani Kapsch nenamieta proti diskusii o nakupovaní úverov poskytnutých Európskym mechanizmom pre stabilitu (EMS) Európskou centrálnou bankou za predpokladu, ak "budeme mať súčasne silnú fiškálnu úniu".
Leitl i Kapsch sú však proti zvýšeniu daní alebo povinných úverov na záchranu eura. Také opatrenia by spôsobili väčší odlev kapitálu, než jeho prísun. Vyššie dane by len oddialili nevyhnutné reformy. Z plánu zvýšenie daní a uskutočnenie reforiem sa vždy splní len prvá fáza.