Záplava dobrovoľných priznaní daňových únikov úradom spôsobila, že sú daňoví poradcovia v uvedenej spolkovej krajine preťažení a takmer zastavili naberanie ďalších klientov.
Autor TASR
Viedeň/Bregenz 26. novembra (TASR) - Po nadobudnutí účinnosti dohody medzi Rakúskom a Švajčiarskom o vzájomnom informovaní sa o daňových únikoch svojich štátnych príslušníkov sa rakúskym úradom dobrovoľne prihlásilo viac ako 19.000 previnilcov.
APA informuje, že takmer polovica z nich podľa dnešnej správy rakúskeho rozhlasu pochádza zo spolkovej krajiny Vorlarlbersko.
Záplava dobrovoľných priznaní daňových únikov úradom spôsobila, že sú daňoví poradcovia v uvedenej spolkovej krajine preťažení a takmer zastavili naberanie ďalších klientov.
Daňová dohoda medzi Viedňou a Bernom vstúpila do platnosti začiatkom tohto roku. Hriešnici si však svoju záležitosť môžu dať do poriadku, ak jednorazovo odvedú 15 až 30 % z nezdanenej sumy. V prípade vysokých finančných únikov bola najvyššia sankčná sadzba stanovená na 38 %.
Rakúšania sa môžu rozhodnúť, či si kapitál uložený vo švajčiarskych bankách zlegalizujú jednorazovým daňovým odvodom a potom ho nemusia predisponovať do vlasti, pričom ich konto tam zostane anonymné. Alebo zoberú na vedomie, že švajčiarske úrady o ich konte budú informovať rakúske orgány. V zmysle medzištátnej dohody sa taký postup pokladá za samooznámenie.
Pre Rakúšanov je však podľa expertov z hľadiska daňovej sadzby podstatne výhodnejšie, ak sa k svojmu deliktu prihlásia domácemu daňovému úradu sami.
APA informuje, že takmer polovica z nich podľa dnešnej správy rakúskeho rozhlasu pochádza zo spolkovej krajiny Vorlarlbersko.
Záplava dobrovoľných priznaní daňových únikov úradom spôsobila, že sú daňoví poradcovia v uvedenej spolkovej krajine preťažení a takmer zastavili naberanie ďalších klientov.
Daňová dohoda medzi Viedňou a Bernom vstúpila do platnosti začiatkom tohto roku. Hriešnici si však svoju záležitosť môžu dať do poriadku, ak jednorazovo odvedú 15 až 30 % z nezdanenej sumy. V prípade vysokých finančných únikov bola najvyššia sankčná sadzba stanovená na 38 %.
Rakúšania sa môžu rozhodnúť, či si kapitál uložený vo švajčiarskych bankách zlegalizujú jednorazovým daňovým odvodom a potom ho nemusia predisponovať do vlasti, pričom ich konto tam zostane anonymné. Alebo zoberú na vedomie, že švajčiarske úrady o ich konte budú informovať rakúske orgány. V zmysle medzištátnej dohody sa taký postup pokladá za samooznámenie.
Pre Rakúšanov je však podľa expertov z hľadiska daňovej sadzby podstatne výhodnejšie, ak sa k svojmu deliktu prihlásia domácemu daňovému úradu sami.