Brusel 12. mája (TASR) - Európska komisia (EK) vo štvrtok oznámila, že postupne ukončí dočasný rámec štátnej pomoci zavedený v marci 2020 v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, ktorý členským štátom EÚ umožňuje napraviť vážnu poruchu fungovania hospodárstva v súvislosti s koronakrízou. Informuje o tom spravodajca TASR.

Dočasný rámec štátnej pomoci v súvislosti s pandémiou sa v prípade väčšiny poskytnutých nástrojov nepredĺži po dátume uplynutia jeho platnosti, ktorým je 30. jún 2022. Plán na postupné ukončenie tohto režimu sa nezmení. Členské štáty však budú mať aj naďalej možnosť prijímať osobitné opatrenia na podporu investícií do 31. decembra 2022 a osobitné opatrenia na podporu platobnej schopnosti do 31. decembra 2023. Tieto dva nástroje sú dôležité na naštartovanie hospodárstva a prilákanie súkromných investícií v záujme rýchlejšej, zelenšej a digitálnejšej obnovy.

Výkonná podpredsedníčka EK zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže Margrethe Vestagerová v tejto súvislosti uviedla, že už od začiatku pandémie mohli členské štáty vďaka dočasnému rámcu štátnej pomoci poskytovať včasnú, cielenú a primeranú podporu podnikom v núdzi. "Tento rámec umožnil členským štátom konať rýchlo a účinne s cieľom pomôcť spoločnostiam zasiahnutým krízou a zabezpečil, aby sa podpora obmedzovala na tie spoločnosti, ktoré ju skutočne potrebujú," uviedla v správe pre médiá.

Podľa jej slov EK do 12. mája 2022 prijala viac ako 1300 rozhodnutí, na základe ktorých schválila takmer 950 vnútroštátnych opatrení v odhadovanej celkovej výške schválenej štátnej pomoci presahujúcej tri bilióny eur. Všetka doteraz schválená pomoc bola nevyhnutná a primeraná. Na základe údajov, ktoré poskytli členské štáty, sa v období od polovice marca 2020 do konca júna 2021 z viac ako troch biliónov eur schválenej pomoci v skutočnosti vynaložilo približne len 730 miliárd eur.

Prostredníctvom uvedeného právneho rámca sa podpora poskytla podnikom všetkých veľkostí a potenciálne zo všetkých odvetví hospodárstva vrátane malých a stredných podnikov, leteckých spoločností a poľnohospodárov, ako aj na výskum súvisiaci s ochorením COVID-19 či organizátorom športových a kultúrnych podujatí a mnohým iným.

Vestagerová pripomenula, že po viac ako dvoch rokoch pandémie v Európe sme svedkami celkového zlepšenia situácie, keď počet nových infekcií je pod kontrolou a miera zaočkovanosti je relatívne vysoká. Dodala, že vďaka postupnému rušeniu reštriktívnych opatrení sa začalo európske hospodárstvo zotavovať zo sanitárnej krízy.

Podľa jej slov sa v dočasnom rámci štátnej pomoci v súvislosti s pandémiou koronavírusu už stanovuje pružný prechod, najmä pokiaľ ide o možnosti konverzie a reštrukturalizácie dlhových nástrojov (záruky, úvery, vratné preddavky) na iné formy pomoci, ako sú priame granty. Tento prechod by sa mal uskutočniť do 30. júna 2023. Komisia bude aj naďalej pozorne sledovať budúci vývoj a v prípade potreby rýchlo zasiahne.

Vestagerová zároveň upozornila, že ruská invázia na Ukrajine spôsobuje ďalšie narušenie európskeho hospodárstva a má závažný vplyv na obnovu po koronakríze. Spresnila, že EK nielenže koordinuje úsilie zamerané na ďalšiu podporu Ukrajiny a jej ľudu a na sprísňovanie sankcií voči Rusku, ale pracujeme aj na zmiernení hospodárskeho vplyvu tejto geopolitickej krízy na spoločnosti a odvetvia v EÚ, ktoré sú ňou vážne zasiahnuté.

S týmto cieľom eurokomisia prijala dočasný krízový rámec, ktorý poskytuje členským štátom súbor nástrojov na riešenie dôsledkov vojny na Ukrajine a zabezpečuje, aby mali vážne zasiahnuté podniky a odvetvia zodpovedajúcu úroveň podpory.

Tento právny rámec sa bude uplatňovať do 31. decembra 2022 a eurokomisia pred týmto dátumom posúdi, či ho treba predĺžiť.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)