Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dodal, že reálne z predošlého programového obdobia Slovensko nevyčerpá 100 miliónov eur, ale o celkovej výške nevyčerpaných zdrojov sa rozhodne v decembri.
Autor TASR
Brusel 30. novembra (TASR) - Krajiny EÚ chcú o rok predĺžiť zúčtovacie obdobie pre vyplatené eurofondy z predošlého programového obdobia. Uviedol to vo štvrtok minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richard Raši (Hlas-SD) po zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli, ktorá bola zameraná na kohéznu politiku, informuje spravodajca TASR.
Raši upozornil, že ministri mali na programe tri základné témy. Prvá sa týkala programového obdobia 2014 - 2020, ktoré sa ukončí 31. decembra 2023, druhá bola venovaná programovému obdobiu 2021 - 2027 a do tretice sa ministri zamerali na problematiku čerpania eurofondov po roku 2027.
"Hlavnou témou bolo to, aby konečné zúradovanie všetkých dokumentov, formalít a zúčtovaní, ktoré musia štáty po 31. decembri urobiť smerom k Európskej komisii, neskončilo v júli 2024, ale až v júli 2025," vysvetlil Raši. Spresnil, že všetky členské štáty EÚ pre pandémiu nového koronavírusu a vojne na Ukrajine meškajú s plnením týchto povinností, a preto uvedený návrh podporili mnohé krajiny, dokonca aj tie, ktoré sú čistými platcami do rozpočtu EÚ a bývajú kritické k akýmkoľvek zmenám. Podľa jeho slov je nádej, že šéfovia vlád a štátov na decembrovom summite EÚ tieto návrhy schvália.
"Je dôležité, že kvôli tomu nestratíme ani jedno euro. Ak by sme to administratívne zúčtovacie obdobie nestihli, tak to čo nestihneme zúčtovať, by nemohlo byť preplatené z EÚ," povedal.
Dodal, že reálne z predošlého programového obdobia Slovensko nevyčerpá 100 miliónov eur, ale o celkovej výške nevyčerpaných zdrojov sa rozhodne v decembri.
"Teraz sme v obrovskom finále. Máme mesiac do posledných platieb a z eurofondov nemáme dočerpaných 1,35 miliardy eur. Keby všetci prijímatelia stihli dokončiť projekty, tak ako to deklarujú, tak by sme sa iba k tým 100 miliónom mohli priblížiť, ale zatiaľ je všetko otvorené," zhodnotil situáciu. To, čo sa nestihne do 31. decembra 2023 vyplatiť prijímateľom (čo vláda neskôr preúčtuje eurokomisii), to sa už nebude dať posunúť na neskôr, to bude istá strata.
Pri hodnotení bežiaceho programového obdobia (2021 - 2027) sa ministri zhodli v názore, že po pandémii a pre vojnu na Ukrajine treba sústrediť eurofondy aj na podniky v krajinách Únie, vrátane veľkých podnikov.
"Zistilo sa, že kvôli globálnym trhom nie sme konkurencieschopní. Keď sa pretrhnú dodávateľské reťazce, tak Európa má problém. Čiže sa budú vytvárať finančné nástroje na podporu európskych podnikov a zvyšovanie ich konkurencieschopnosti a znižovanie závislosti," vysvetlil.
Čo sa týka eurofondov po roku 2027, Raši priznal, že ide iba o prvé všeobecné závery, že kohézna politika bude želaná a dôležitá aj po tomto dátume.
"Ak kohéznu politiku Európska komisia opäť schváli, tak by mala byť šitá na mieru pre ľudí a regióny. Pre nás sú tieto závery dôležité, lebo pre nás je kohézna politika stále tou, ktorá prináša najviac investícií do našich regiónov," odkázal Raši.
Raši upozornil, že ministri mali na programe tri základné témy. Prvá sa týkala programového obdobia 2014 - 2020, ktoré sa ukončí 31. decembra 2023, druhá bola venovaná programovému obdobiu 2021 - 2027 a do tretice sa ministri zamerali na problematiku čerpania eurofondov po roku 2027.
"Hlavnou témou bolo to, aby konečné zúradovanie všetkých dokumentov, formalít a zúčtovaní, ktoré musia štáty po 31. decembri urobiť smerom k Európskej komisii, neskončilo v júli 2024, ale až v júli 2025," vysvetlil Raši. Spresnil, že všetky členské štáty EÚ pre pandémiu nového koronavírusu a vojne na Ukrajine meškajú s plnením týchto povinností, a preto uvedený návrh podporili mnohé krajiny, dokonca aj tie, ktoré sú čistými platcami do rozpočtu EÚ a bývajú kritické k akýmkoľvek zmenám. Podľa jeho slov je nádej, že šéfovia vlád a štátov na decembrovom summite EÚ tieto návrhy schvália.
"Je dôležité, že kvôli tomu nestratíme ani jedno euro. Ak by sme to administratívne zúčtovacie obdobie nestihli, tak to čo nestihneme zúčtovať, by nemohlo byť preplatené z EÚ," povedal.
Dodal, že reálne z predošlého programového obdobia Slovensko nevyčerpá 100 miliónov eur, ale o celkovej výške nevyčerpaných zdrojov sa rozhodne v decembri.
"Teraz sme v obrovskom finále. Máme mesiac do posledných platieb a z eurofondov nemáme dočerpaných 1,35 miliardy eur. Keby všetci prijímatelia stihli dokončiť projekty, tak ako to deklarujú, tak by sme sa iba k tým 100 miliónom mohli priblížiť, ale zatiaľ je všetko otvorené," zhodnotil situáciu. To, čo sa nestihne do 31. decembra 2023 vyplatiť prijímateľom (čo vláda neskôr preúčtuje eurokomisii), to sa už nebude dať posunúť na neskôr, to bude istá strata.
Pri hodnotení bežiaceho programového obdobia (2021 - 2027) sa ministri zhodli v názore, že po pandémii a pre vojnu na Ukrajine treba sústrediť eurofondy aj na podniky v krajinách Únie, vrátane veľkých podnikov.
"Zistilo sa, že kvôli globálnym trhom nie sme konkurencieschopní. Keď sa pretrhnú dodávateľské reťazce, tak Európa má problém. Čiže sa budú vytvárať finančné nástroje na podporu európskych podnikov a zvyšovanie ich konkurencieschopnosti a znižovanie závislosti," vysvetlil.
Čo sa týka eurofondov po roku 2027, Raši priznal, že ide iba o prvé všeobecné závery, že kohézna politika bude želaná a dôležitá aj po tomto dátume.
"Ak kohéznu politiku Európska komisia opäť schváli, tak by mala byť šitá na mieru pre ľudí a regióny. Pre nás sú tieto závery dôležité, lebo pre nás je kohézna politika stále tou, ktorá prináša najviac investícií do našich regiónov," odkázal Raši.
