Kežmarok 14. júna (TASR) – Aktuálne najväčším problémom okresu Kežmarok je dopravná infraštruktúra. Po stretnutí so zástupcami miesta a obcí to skonštatoval podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD) s tým, že problémy sa týkajú tak obecných, ako aj regionálnych a štátnych ciest.

„Uvoľnili sme finančné prostriedky z programov, ktoré nedokázali čerpať financie, na obchvaty a cesty 1. triedy, dokopy je to viac ako 300 miliónov eur pre rezort dopravy. Verím, že sa aj tu v okrese projekty stihnú urobiť tak, aby sa tieto peniaze dokázali čerpať,“ uviedol vicepremiér. Okres Kežmarok vláda SR zaradila medzi najmenej rozvinuté regióny Slovenska a vyčlenila na jeho podporu 4,8 milióna eur, z čoho už viac ako tri milióny sú zazmluvnené. Zvyšné zdroje sa podľa vicepremiéra podarí zazmluvniť ešte tento rok a peniaze sa do budúceho roka minú.

„Aj zdroje z eurofonodov majú ísť prioritne do menej rozvinutých regiónov. V okrese Kežmarok sa predpokladalo využiť 33 miliónov eur z európskych fondov, už teraz je zazmluvnených 80 miliónov eur na rôzne projekty týkajúce sa škôl, škôlok, sociálnych zariadení, zamestnanosti či ciest a je predpoklad, že sa všetky minú,“ zdôraznil Raši a pripomenul, že toto sú peniaze, ktoré majú slúžiť na znižovanie regionálnych rozdielov.

Okres ešte pred ukončením akčného plánu v budúcom roku podľa vicepremiéra všetky čísla prekročil. "Miera nezamestnanosti mala klesnúť z 24 na 17 percent, aktuálne je na úrovni 14 percent, malo sa tu vytvoriť 2000 pracovných miest, teraz je ich už 2800 a ďalších 500 by malo pribudnúť. Je to o tom, ako aktívne vie pracovať samospráva,“ zhodnotil.

Zároveň podotkol, že dva projekty v meste Kežmarok sú pozitívnym príkladom, ako sa dajú efektívne vynaložiť finančné prostriedky z regionálneho príspevku vlády SR. „Jedným je domov sociálnych služieb, kde sa za 230.000 eur zo štátnych zdrojov a ďalších peňazí od mesta podarilo zrekonštruovať dve oddelenia. Druhým je miestny sociálny podnik Technické služby, s. r. o., ktorý aktuálne zamestnáva Rómov. Tí získajú pracovné zručnosti a vedia sa tak následne zamestnať v iných firmách,“ konkretizoval. Pri zamestnávaní ľudí z marginalizovaných komunít je podľa neho často problém, že sa nechcú zamestnať, pretože majú exekúcie, zo mzdy by sa im tak strhávala väčšina a na výplatu by dostali len minimum. Preto zamestnať sa pre nich nie je motiváciou. „Tu v Kežmarku to dokázali vyriešiť, skontaktovali sa aj s exekútormi a dohodli sa, že splátka na exekúciu bude nižšia. Zamestnaní Rómovia tak dostanú na výplatu viac, ako keby nepracovali,“ vysvetlil Raši.

Primátor Kežmarku Ján Ferenčák verí, že v rekonštrukcii domova sociálnych služieb sa bude vďaka regionálneho príspevku pokračovať aj v budúcnosti. Zároveň plánujú v sociálnom podniku zamestnať aj ďalších ľudí z marginalizovaných komunít. „Títo ľudia chodia do práce už niekoľko mesiacov, učia sa, urobili kus práce a chceme im postupne pridať ďalšie činnosti, napríklad pri rekonštrukcii chodníkov, maľovaní interiérov mestských budov a podobne. Musím povedať, že sme niekde inde, ako sme boli pred štyrmi rokmi, keď nás zaradili medzi najmenej rozvinuté regióny,“ dodal na záver primátor s tým, že pri postupnom budovaní regiónu je jedna z najdôležitejších vecí obchvat napojený na diaľnicu D1, ale aj cesta smerom na Poľsko, s ktorou majú družné obchodné vzťahy.