Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Stalo sa tak aj za účasti zástupcu generálneho riaditeľa pre regionálnu politiku EK Normundsa Popensa a zástupkyne generálneho riaditeľa pre hospodárske a finančné záležitosti EK Kerstin Jornovej.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 28. marca (TASR) - Slovenská republika otvorila proces vyjednávaní s Európskou komisiou (EK) o obsahu tzv. partnerskej dohody a operačných programoch, čo je základ na to, aby mohla čerpať financie v budúcom programovom období. Povedal to vo štvrtok po prvom rokovaní Rady vlády SR pre politiku súdržnosti 2021 - 2027 jej predseda a vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD) v súvislosti so Správou o SR 2019 zo strany EK, ktorú rada prerokovala.
Stalo sa tak aj za účasti zástupcu generálneho riaditeľa pre regionálnu politiku EK Normundsa Popensa a zástupkyne generálneho riaditeľa pre hospodárske a finančné záležitosti EK Kerstin Jornovej.
Slovensko s EK budú definovať nové priority a schvaľovať podmienky nového programového obdobia, doplnil vicepremiér. "Cieľmi, ktoré EK definovala na programové obdobie, sú inteligentnejšia, ekologickejšia, sociálnejšia, prepojenejšia Európa či Európa bližšia k občanom. Na týchto prioritách sa dokážeme zhodnúť a dokážeme do nich dostať aj naše národné potreby," konštatoval Raši a pripomenul, že financie z EÚ tvorili až 80 % verejných investícií. Informoval o tom, že hovorili aj o zjednodušení čerpania financií a o opatreniach na zvýšenie transparentnosti, a spomenul opatrenia v tejto súvislosti.
Podľa správy sa Slovensku ekonomicky darí, EK vyzdvihla hospodársky rast, pokles dlhu či rast zamestnanosti. K výzvam, ktoré pomenovala, patria podľa Rašiho verejná správa, zlepšovanie vzdelávania, investície do vedy a výskumu, vyrovnávanie regionálnych rozdielov či kvalita životného prostredia.
Aktuálny návrh uvádza, že suma pre Slovensko na politiku súdržnosti by mala byť 13,234 miliardy eur v bežných cenách. "SR ostáva po Estónsku krajinou s druhou najvyššou intenzitou pomoci na obyvateľa v Európskej únii (EÚ), je to 310 eur na obyvateľa a na rok," povedal vicepremiér. Podľa neho je dôležité, aby bola načas schválená legislatíva k politike súdržnosti na budúce programové obdobie, aby sa SR vyhla možnému omeškaniu implementácie podpory z fondov EÚ.
Podľa Rašiho Slovensko potrebuje mať v predstihu pripravené argumenty, aby vedelo presvedčiť EK o svojich prioritách. "Chceme byť pri financovaní špecifických potrieb našich regiónov čo najflexibilnejší. Komisiu však musíme presvedčiť aj o tom, že financovanie nami zvolených priorít podporí hospodársky rast, zamestnanosť a ich komplexný rozvoj," povedal.
Vláda zriadila Radu vlády SR pre politiku súdržnosti v marci tohto roka. Činnosť rady sa týka politiky súdržnosti, najmä využívania Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus, Kohézneho fondu, ako aj iných európskych a vnútroštátnych finančných mechanizmov súvisiacich s podporou politiky súdržnosti.
Stalo sa tak aj za účasti zástupcu generálneho riaditeľa pre regionálnu politiku EK Normundsa Popensa a zástupkyne generálneho riaditeľa pre hospodárske a finančné záležitosti EK Kerstin Jornovej.
Slovensko s EK budú definovať nové priority a schvaľovať podmienky nového programového obdobia, doplnil vicepremiér. "Cieľmi, ktoré EK definovala na programové obdobie, sú inteligentnejšia, ekologickejšia, sociálnejšia, prepojenejšia Európa či Európa bližšia k občanom. Na týchto prioritách sa dokážeme zhodnúť a dokážeme do nich dostať aj naše národné potreby," konštatoval Raši a pripomenul, že financie z EÚ tvorili až 80 % verejných investícií. Informoval o tom, že hovorili aj o zjednodušení čerpania financií a o opatreniach na zvýšenie transparentnosti, a spomenul opatrenia v tejto súvislosti.
Podľa správy sa Slovensku ekonomicky darí, EK vyzdvihla hospodársky rast, pokles dlhu či rast zamestnanosti. K výzvam, ktoré pomenovala, patria podľa Rašiho verejná správa, zlepšovanie vzdelávania, investície do vedy a výskumu, vyrovnávanie regionálnych rozdielov či kvalita životného prostredia.
Aktuálny návrh uvádza, že suma pre Slovensko na politiku súdržnosti by mala byť 13,234 miliardy eur v bežných cenách. "SR ostáva po Estónsku krajinou s druhou najvyššou intenzitou pomoci na obyvateľa v Európskej únii (EÚ), je to 310 eur na obyvateľa a na rok," povedal vicepremiér. Podľa neho je dôležité, aby bola načas schválená legislatíva k politike súdržnosti na budúce programové obdobie, aby sa SR vyhla možnému omeškaniu implementácie podpory z fondov EÚ.
Podľa Rašiho Slovensko potrebuje mať v predstihu pripravené argumenty, aby vedelo presvedčiť EK o svojich prioritách. "Chceme byť pri financovaní špecifických potrieb našich regiónov čo najflexibilnejší. Komisiu však musíme presvedčiť aj o tom, že financovanie nami zvolených priorít podporí hospodársky rast, zamestnanosť a ich komplexný rozvoj," povedal.
Vláda zriadila Radu vlády SR pre politiku súdržnosti v marci tohto roka. Činnosť rady sa týka politiky súdržnosti, najmä využívania Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus, Kohézneho fondu, ako aj iných európskych a vnútroštátnych finančných mechanizmov súvisiacich s podporou politiky súdržnosti.
