Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa konečných výsledkov Markit index nákupných manažérov z výrobného sektora eurozóny sa v septembri znížil na 53,2 bodu z augustových 54,6 bodu.
Autor TASR
Brusel 1. októbra (TASR) - Tempo rastu aktivity výrobného sektora eurozóny v septembri kleslo o niečo viac, ako naznačil rýchly odhad. Dôvodom bolo spomalenie produkcie aj nových objednávok. Dôvera podnikateľov v tomto odvetví klesla na takmer trojročné minimum. Na príčine sú ich obavy o vývoj globálneho obchodu. Vyplýva to zo spresneného prieskumu spoločnosti IHS Markit.
Podľa konečných výsledkov Markit index nákupných manažérov (PMI) z výrobného sektora eurozóny sa v septembri znížil na 53,2 bodu z augustových 54,6 bodu, zatiaľ čo rýchly odhad signalizoval, že klesne na 53,3 bodu.
Rast aktivity vo výrobnom sektore euroregiónu bol minulý mesiac najslabší od septembra 2016, čo sa zhoduje s doterajším trendom. Toto odvetvie totiž od začiatku roka spomaľuje, po tom, ako v decembri dosiahlo rekord. Ale zároveň, hodnota PMI sa už 62 mesiacov po sebe drží nad hranicou 50 bodov, ktorá oddeľuje rast daného odvetvia od jeho poklesu.
Čo sa týka jednotlivých krajín eurozóny, ich PMI sa stále drží nad hranicou 50 bodov. Najlepšie výsledky mali pritom Holandsko, Írsko a Rakúsko.
Konkrétne, PMI holandského výrobného sektora dosiahol v septembri 59,8 bodu, čo je jeho trojmesačné maximum. Druhé bolo Írsko s PMI 56,3 bodu, ktorý bolo najnižší za dva mesiace. Tretia priečka patrí Rakúsku s PMI 55 bodov (23-mesačné minimum). Nemecký spresnený PMI na úrovni 53,7 bodu sa zhoduje s rýchlym odhadom, ale zároveň predstavuje dvojmesačné minimum. Piate Grécko malo PMI na úrovni 53,6 bodu (dvojmesačné minimum). V poradí šieste bolo Francúzsko s 52,5 bodu (trojmesačné minimum), po ktorom nasledovali Španielsko s 51,4 bodu (25-mesačné minimum) a Taliansko s 50 bodmi (25-mesačné minimum).
Celkové spomalenie výrobného sektora bolo aj v septembri úzko spojené s oslabovaním obchodu.
"Výrobný sektor eurozóny v septembri, na konci 3. štvrťroka, opäť spomalil," skonštatoval Chris Williamson, hlavný ekonóm IHS Markit, podľa ktorého je dôvodom najmä slabší export, čo sa odrazilo na spomalení produkcie aj tvorby nových pracovných miest.
Viaceré ukazovatele pritom naznačujú, že najhoršie ešte príde. Optimizmus podnikov v súvislosti s vývojom v budúcom roku sa blíži k trojročnému minimu, prílev nových objednávok a nákupy vstupných surovín sú najslabšie za viac ako dva roky a počet nevybavených objednávok klesol, prvýkrát po vyše troch rokoch.
Podľa konečných výsledkov Markit index nákupných manažérov (PMI) z výrobného sektora eurozóny sa v septembri znížil na 53,2 bodu z augustových 54,6 bodu, zatiaľ čo rýchly odhad signalizoval, že klesne na 53,3 bodu.
Rast aktivity vo výrobnom sektore euroregiónu bol minulý mesiac najslabší od septembra 2016, čo sa zhoduje s doterajším trendom. Toto odvetvie totiž od začiatku roka spomaľuje, po tom, ako v decembri dosiahlo rekord. Ale zároveň, hodnota PMI sa už 62 mesiacov po sebe drží nad hranicou 50 bodov, ktorá oddeľuje rast daného odvetvia od jeho poklesu.
Čo sa týka jednotlivých krajín eurozóny, ich PMI sa stále drží nad hranicou 50 bodov. Najlepšie výsledky mali pritom Holandsko, Írsko a Rakúsko.
Konkrétne, PMI holandského výrobného sektora dosiahol v septembri 59,8 bodu, čo je jeho trojmesačné maximum. Druhé bolo Írsko s PMI 56,3 bodu, ktorý bolo najnižší za dva mesiace. Tretia priečka patrí Rakúsku s PMI 55 bodov (23-mesačné minimum). Nemecký spresnený PMI na úrovni 53,7 bodu sa zhoduje s rýchlym odhadom, ale zároveň predstavuje dvojmesačné minimum. Piate Grécko malo PMI na úrovni 53,6 bodu (dvojmesačné minimum). V poradí šieste bolo Francúzsko s 52,5 bodu (trojmesačné minimum), po ktorom nasledovali Španielsko s 51,4 bodu (25-mesačné minimum) a Taliansko s 50 bodmi (25-mesačné minimum).
Celkové spomalenie výrobného sektora bolo aj v septembri úzko spojené s oslabovaním obchodu.
"Výrobný sektor eurozóny v septembri, na konci 3. štvrťroka, opäť spomalil," skonštatoval Chris Williamson, hlavný ekonóm IHS Markit, podľa ktorého je dôvodom najmä slabší export, čo sa odrazilo na spomalení produkcie aj tvorby nových pracovných miest.
Viaceré ukazovatele pritom naznačujú, že najhoršie ešte príde. Optimizmus podnikov v súvislosti s vývojom v budúcom roku sa blíži k trojročnému minimu, prílev nových objednávok a nákupy vstupných surovín sú najslabšie za viac ako dva roky a počet nevybavených objednávok klesol, prvýkrát po vyše troch rokoch.
