Za prvých deväť mesiacov roka vzrástla čínska ekonomika o 5,2 %. To naznačuje, že je na dobrej ceste, aby sa splnil cieľ vlády v Pekingu, ktorým je hospodársky rast okolo 5 % v roku 2023.
Autor TASR
Peking 18. októbra (TASR) - Rast čínskej ekonomiky sa v uplynulom 3. štvrťroku 2023 spomalil, keďže globálny dopyt po jej exporte sa oslabil a kríza v sektore nehnuteľností sa prehĺbila. Ukázali to v stredu oficiálne údaje čínskeho štatistického úradu. TASR o tom informuje na základe správ AP a RTTNews.
Hrubý domáci produkt (HDP) druhej najväčšej svetovej ekonomiky sa za tri mesiace do konca septembra zvýšil medziročne o 4,9 %. To bolo menej ako v 2. štvrťroku, keď stúpol o 6,3 %, ale viac, ako odhadovali analytici, ktorí očakávali spomalenie jeho rastu na 4,5 %.
V medzikvartálnom porovnaní a po úprave o sezónne vplyvy sa HDP Číny zvýšil o 1,3 % po revidovanom náraste o 0,5 % v predchádzajúcom štvrťroku. Aj tento výsledok bol lepší než jeho zvýšenie o 1 %, ktoré predpovedali analytici.
Čínska vláda podnikla rôzne kroky na pomoc ekonomike, od zvyšovania výdavkov na budovanie infraštruktúry, cez znižovanie úrokových sadzieb či zmiernenie obmedzení pri nákupe bytov. Podľa ekonómov však na riešenie dlhodobých problémov, ktoré brzdia rast, sú potrebné rozsiahlejšie reformy.
Predstavitelia štatistického úradu varovali, že globálna realita sa stáva "komplexnejšou a závažnejšou" a dopyt zo strany čínskych spotrebiteľov a podnikov sa po pandémii nevrátil tak, ako sa očakávalo.
Za prvých deväť mesiacov roka vzrástla čínska ekonomika o 5,2 %. To naznačuje, že je na dobrej ceste, aby sa splnil cieľ vlády v Pekingu, ktorým je hospodársky rast okolo 5 % v roku 2023.
Štatistiky však ukázali tiež, že investície do fixných aktív (výdavky na továrenské vybavenie, výstavbu a iné infraštruktúrne projekty na podporu rastu) v prvých deviatich mesiacoch roka vzrástli len o 3,1 % v porovnaní s januárom až septembrom 2022.
Údaje o obchode, zverejnené začiatkom tohto týždňa, zase odhalili, že vývoz a dovoz ďalej klesali, hoci pomalšie.
Medzinárodný menový fond minulý týždeň mierne znížil prognózy pre Čínu, pričom jej predpovedal hospodársky rast na úrovni 5 % v tomto roku a 4,2 % v roku 2024. Fond pripísal svoju revíziu smerom nadol slabšej spotrebiteľskej dôvere, utlmenému globálnemu dopytu a kríze v sektore nehnuteľností, ktorá spôsobila veľký pokles podnikateľskej činnosti.
Hrubý domáci produkt (HDP) druhej najväčšej svetovej ekonomiky sa za tri mesiace do konca septembra zvýšil medziročne o 4,9 %. To bolo menej ako v 2. štvrťroku, keď stúpol o 6,3 %, ale viac, ako odhadovali analytici, ktorí očakávali spomalenie jeho rastu na 4,5 %.
V medzikvartálnom porovnaní a po úprave o sezónne vplyvy sa HDP Číny zvýšil o 1,3 % po revidovanom náraste o 0,5 % v predchádzajúcom štvrťroku. Aj tento výsledok bol lepší než jeho zvýšenie o 1 %, ktoré predpovedali analytici.
Čínska vláda podnikla rôzne kroky na pomoc ekonomike, od zvyšovania výdavkov na budovanie infraštruktúry, cez znižovanie úrokových sadzieb či zmiernenie obmedzení pri nákupe bytov. Podľa ekonómov však na riešenie dlhodobých problémov, ktoré brzdia rast, sú potrebné rozsiahlejšie reformy.
Predstavitelia štatistického úradu varovali, že globálna realita sa stáva "komplexnejšou a závažnejšou" a dopyt zo strany čínskych spotrebiteľov a podnikov sa po pandémii nevrátil tak, ako sa očakávalo.
Za prvých deväť mesiacov roka vzrástla čínska ekonomika o 5,2 %. To naznačuje, že je na dobrej ceste, aby sa splnil cieľ vlády v Pekingu, ktorým je hospodársky rast okolo 5 % v roku 2023.
Štatistiky však ukázali tiež, že investície do fixných aktív (výdavky na továrenské vybavenie, výstavbu a iné infraštruktúrne projekty na podporu rastu) v prvých deviatich mesiacoch roka vzrástli len o 3,1 % v porovnaní s januárom až septembrom 2022.
Údaje o obchode, zverejnené začiatkom tohto týždňa, zase odhalili, že vývoz a dovoz ďalej klesali, hoci pomalšie.
Medzinárodný menový fond minulý týždeň mierne znížil prognózy pre Čínu, pričom jej predpovedal hospodársky rast na úrovni 5 % v tomto roku a 4,2 % v roku 2024. Fond pripísal svoju revíziu smerom nadol slabšej spotrebiteľskej dôvere, utlmenému globálnemu dopytu a kríze v sektore nehnuteľností, ktorá spôsobila veľký pokles podnikateľskej činnosti.