Priblížil sa k 60 %.
Autor TASR
Istanbul 4. septembra (TASR) - Tempo rastu inflácie v Turecku sa v auguste opäť zrýchlilo, už druhý mesiac po sebe, a priblížilo sa k 60 %. Ukázali to v pondelok oficiálne údaje tureckého štatistického úradu TUIK. Tie vyvolajú tlak na centrálnu banku, aby ďalej zvyšovala úrokové sadzby napriek riziku, že to nahnevá prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Podľa TUIK spotrebiteľské ceny v krajine v auguste 2023 vzrástli medziročne o 58,9 % po zvýšení o 47,8 % v júli.
Augustová miera inflácie je najväčšia za osem mesiacov a prekonala aj prognózy trhu na úrovni 55,9 %. Prispelo k tomu najmä zvýšenie daňových sadzieb, rast cien potravín a oslabenie líry.
Presnejšie, ceny potravín vyskočili v auguste na osemmesačné maximum 72,9 % po náraste o 60,7 % v júli. Ďalšie tlaky prišli z oblasti bývania a energií (25 % oproti 19,3 %), dopravy (70,2 % oproti 43,4 %), nábytku a vybavenia domácností (58,9 % oproti 50,1 %) a zdravotníctva (77,6 % oproti 75,9 %).
Jadrová inflácia bez nestálych cien potravín a energií v auguste vzrástla na deväťmesačné maximum 64,9 % z 56,1 % v júli.
V medzimesačnom porovnaní sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 9,1 % po náraste o 9,5 % v júli.
Turecká centrálna banka revidovala svoje prognózy inflácie v tomto roku na 58 % a v nasledujúcom roku na 33 %, pričom predpovedá ich postupné znižovanie na 15 % do roku 2025.
Erdogan je presvedčený o tom, že vysoké úrokové sadzby centrálnej banky prispievajú skôr k rastu spotrebiteľských cien ako k ich zníženiu. V minulom volebnom období tlačil na centrálnu banku, aby za každú cenu znížila úrokové sadzby z pôžičiek, čím spustil najhoršiu inflačnú špirálu svojej vlády.
Po svojom opätovnom zvolení do úradu v máji však povedal, že umožní novému ekonomickému tímu podniknúť kroky na nápravu problémov krajiny.
Podľa TUIK spotrebiteľské ceny v krajine v auguste 2023 vzrástli medziročne o 58,9 % po zvýšení o 47,8 % v júli.
Augustová miera inflácie je najväčšia za osem mesiacov a prekonala aj prognózy trhu na úrovni 55,9 %. Prispelo k tomu najmä zvýšenie daňových sadzieb, rast cien potravín a oslabenie líry.
Presnejšie, ceny potravín vyskočili v auguste na osemmesačné maximum 72,9 % po náraste o 60,7 % v júli. Ďalšie tlaky prišli z oblasti bývania a energií (25 % oproti 19,3 %), dopravy (70,2 % oproti 43,4 %), nábytku a vybavenia domácností (58,9 % oproti 50,1 %) a zdravotníctva (77,6 % oproti 75,9 %).
Jadrová inflácia bez nestálych cien potravín a energií v auguste vzrástla na deväťmesačné maximum 64,9 % z 56,1 % v júli.
V medzimesačnom porovnaní sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 9,1 % po náraste o 9,5 % v júli.
Turecká centrálna banka revidovala svoje prognózy inflácie v tomto roku na 58 % a v nasledujúcom roku na 33 %, pričom predpovedá ich postupné znižovanie na 15 % do roku 2025.
Erdogan je presvedčený o tom, že vysoké úrokové sadzby centrálnej banky prispievajú skôr k rastu spotrebiteľských cien ako k ich zníženiu. V minulom volebnom období tlačil na centrálnu banku, aby za každú cenu znížila úrokové sadzby z pôžičiek, čím spustil najhoršiu inflačnú špirálu svojej vlády.
Po svojom opätovnom zvolení do úradu v máji však povedal, že umožní novému ekonomickému tímu podniknúť kroky na nápravu problémov krajiny.