Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dosiahol pritom najväčšie tempo od od decembra minulého roka, predovšetkým v dôsledku zvýšenia daňových sadzieb a devalvácie líry.
Autor TASR
Istanbul 3. októbra (TASR) - Rast inflácie v Turecku sa v septembri opäť zrýchlil, už tretí mesiac po sebe. Dosiahol pritom najväčšie tempo od od decembra minulého roka, predovšetkým v dôsledku zvýšenia daňových sadzieb a devalvácie líry. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Turecký štatistický úrad TUIK v utorok oznámil, že spotrebiteľské ceny v krajine v septembri 2023 vzrástli medziročne o 61,5 % po zvýšení o 58,9 % v auguste a o 47,8 % v júli. Hlavný tlak pochádzal z oblasti bývania a elektriny (42,3 % oproti 25 % v auguste), zatiaľ čo v doprave sa inflácia zmiernila (na 50,3 % zo 70,2 %). Aj rast cien potravín sa spomalil na 68,9 % z osemmesačného maxima 72,9 %.
V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny v Turecku v septembri vzrástli o 4,9 %, čo bolo spomalenie po ich zvýšení o 9,1 % v auguste.
Medziročná jadrová inflácia bez nestálych cien potravín a energií v septembri stúpla na 68,9 %, čo je desaťmesačné maximum, zo 64,8 % v auguste.
Ekonómovia predpovedajú, že inflácia v Turecku dosiahne do konca tohto roka 65 %, v roku 2024 klesne na 33 %, v roku 2025 na 15,2 % a na 8,5 % do konca roka 2026. Podľa analytikov septembrové údaje naznačujú, že miera inflácie v Turecku začína vrcholiť po sérii prudkého nárastu úrokových sadzieb centrálnej banky, pričom hlavná úroková sadzba stúpla za štyri mesiace na 30 % z 8,5 %.
Prezident Recep Tayyip Erdogan bol pritom donedávna zástancom neortodoxnej ekonomickej teórie, že vysoké úrokové sadzby spôsobujú - a nie liečia - infláciu. Svoj prístup však zmenil po ťažkých májových voľbách, kde zvíťazil len s malým náskokom v dôsledku najhoršej ekonomickej krízy v krajine za dve desaťročia jeho vlády. Ekonomickú politiku tak prenechal skupine technokratov so skúsenosťami z Wall Street a širokou podporou zahraničných investorov.
Ministrovi financií Mehmetovi Simsekovi sa pripisuje zásluha za to, že presvedčil Erdogana, že Turecko vstúpi do systémovej krízy, pokiaľ radikálne nezmení kurz.
Spotrebiteľské ceny v Turecku aktuálne rastú čiastočne preto, lebo centrálna banka dovolila, aby líra od volieb stratila 27 % zo svojej hodnoty voči doláru.
Simsek zároveň zvýšil dane, aby pomohol zaplatiť Erdoganove sľuby z predvolebnej kampane. A vypracoval sériu nariadení, aby bol ekonomický manažment transparentnejší.
Turecký štatistický úrad TUIK v utorok oznámil, že spotrebiteľské ceny v krajine v septembri 2023 vzrástli medziročne o 61,5 % po zvýšení o 58,9 % v auguste a o 47,8 % v júli. Hlavný tlak pochádzal z oblasti bývania a elektriny (42,3 % oproti 25 % v auguste), zatiaľ čo v doprave sa inflácia zmiernila (na 50,3 % zo 70,2 %). Aj rast cien potravín sa spomalil na 68,9 % z osemmesačného maxima 72,9 %.
V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny v Turecku v septembri vzrástli o 4,9 %, čo bolo spomalenie po ich zvýšení o 9,1 % v auguste.
Medziročná jadrová inflácia bez nestálych cien potravín a energií v septembri stúpla na 68,9 %, čo je desaťmesačné maximum, zo 64,8 % v auguste.
Ekonómovia predpovedajú, že inflácia v Turecku dosiahne do konca tohto roka 65 %, v roku 2024 klesne na 33 %, v roku 2025 na 15,2 % a na 8,5 % do konca roka 2026. Podľa analytikov septembrové údaje naznačujú, že miera inflácie v Turecku začína vrcholiť po sérii prudkého nárastu úrokových sadzieb centrálnej banky, pričom hlavná úroková sadzba stúpla za štyri mesiace na 30 % z 8,5 %.
Prezident Recep Tayyip Erdogan bol pritom donedávna zástancom neortodoxnej ekonomickej teórie, že vysoké úrokové sadzby spôsobujú - a nie liečia - infláciu. Svoj prístup však zmenil po ťažkých májových voľbách, kde zvíťazil len s malým náskokom v dôsledku najhoršej ekonomickej krízy v krajine za dve desaťročia jeho vlády. Ekonomickú politiku tak prenechal skupine technokratov so skúsenosťami z Wall Street a širokou podporou zahraničných investorov.
Ministrovi financií Mehmetovi Simsekovi sa pripisuje zásluha za to, že presvedčil Erdogana, že Turecko vstúpi do systémovej krízy, pokiaľ radikálne nezmení kurz.
Spotrebiteľské ceny v Turecku aktuálne rastú čiastočne preto, lebo centrálna banka dovolila, aby líra od volieb stratila 27 % zo svojej hodnoty voči doláru.
Simsek zároveň zvýšil dane, aby pomohol zaplatiť Erdoganove sľuby z predvolebnej kampane. A vypracoval sériu nariadení, aby bol ekonomický manažment transparentnejší.
