Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nateraz politický vývoj, ako aj konflikty niektorých krajín s EÚ nemali významný vplyv na podnikanie. Ekonomická aktivita sa zrýchlila a v roku 2017 dosiahla najvyššiu úroveň za posledných osem rokov.
Autor TASR
Bratislava 4. apríla (TASR) – Vlna viacerých volieb v krajinách, akými sú Maďarsko, Česká republika, Poľsko a Slovinsko, prináša do strednej a východnej Európy obdobie významných zmien. Kým sociálne riziká sú nízke aj vzhľadom na priaznivú makroekonomickú situáciu, rastúci trend populizmu a obavy z EÚ zvyšujú celkovú úroveň politických rizík v jednotlivých krajinách. Vyplýva to z najnovšieho Indexu politického rizika, ktorý zverejnila spoločnosť Coface.
Riziko v regióne strednej a východnej Európy (SVE) je vo všeobecnosti výrazne nižšie ako v minulosti. Dôvodom je podľa Coface ekonomická aktivita, ktorá sa v posledných rokoch zdynamizovala. Sociálno - ekonomické ukazovatele používané na meranie stupňa sociálnej frustrácie sa tiež zlepšili. Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa vzrástol a je bližšie k priemeru západnej Európy. Významne poklesla aj miera nezamestnanosti a rovnako mierna je aj inflácia.
Aj z týchto dôvodov krajiny strednej a východnej Európy vykazujú rôzne formy a stupne politického rizika. Najmarkantnejšie je to v prípade Maďarska a Poľska, kde EÚ a medzinárodné inštitúcie prejavujú obavy z nedodržiavania zásad právneho štátu. V prípade navrhovaných zmien týkajúcich sa právneho a súdneho systému v Rumunsku rastú obavy z negatívnych vplyvov na účinnosť opatrení v boji proti korupcii. Slovensko a Slovinsko zase zažili demisiu svojich premiérov.
"Zmeny, ktoré ovplyvňujú situáciu obyvateľov a politický ráz, vedú k mnohým demonštráciám v týchto krajinách," konštatuje regionálny ekonóm Coface pre strednú a východnú Európu Grzegorz Sielewicz. Problémy s korupciou, ktorá prispieva k sociálnej nespokojnosti, naďalej podľa jeho slov zohráva úlohu v politických rizikách regiónu strednej a východnej Európy, a to aj napriek tomu, že krajiny prijali normy EÚ a urobili v tejto oblasti významné zlepšenia. "Napríklad v mnohých krajinách boli zriadené dozorné orgány proti úplatkárstvu. Bulharsko, Maďarsko a Rumunsko zostávajú na chvoste rebríčka korupcie v krajinách EÚ," upozornil Sielewicz.
Nateraz politický vývoj, ako aj konflikty niektorých krajín s EÚ nemali významný vplyv na podnikanie. Ekonomická aktivita sa zrýchlila a v roku 2017 dosiahla najvyššiu úroveň za posledných osem rokov (4,5 %). Aj tento rok zostáva na stabilnej úrovni 3,9 %. Podporou je aj rastúca spotreba domácností, návraty investícií a projektov, ktoré boli čiastočne spolufinancované z rozpočtu EÚ. Vývozcovia profitujú z nárastu globálneho dopytu najmä na hlavných zahraničných trhoch, ako aj z konkurencieschopnosti cien a kvality. Tieto dva faktory spolu s geografickou blízkosťou strednej a západnej Európy naďalej priťahujú zahraničných investorov.
Coface ale upozorňuje, že ak by došlo k ďalšiemu zhoršeniu politických rizík, mohli by sa zahraničné subjekty zdráhať zostať v krajinách strednej a východnej Európy. A to najmä v prípade, ak by ich zmeny mohli priamo poškodiť. Hoci tamojšie vlády nechcú prísť o týchto významných prispievateľov do svojich domácich ekonomík, tvrdšie vzťahy s EÚ a možné finančné dôsledky by mohli byť spúšťačom. Podľa Coface je ale pravdepodobné, že sa súčasné napätie vo viacerých krajinách regiónu skončí nájdením kompromisných riešení.
Riziko v regióne strednej a východnej Európy (SVE) je vo všeobecnosti výrazne nižšie ako v minulosti. Dôvodom je podľa Coface ekonomická aktivita, ktorá sa v posledných rokoch zdynamizovala. Sociálno - ekonomické ukazovatele používané na meranie stupňa sociálnej frustrácie sa tiež zlepšili. Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa vzrástol a je bližšie k priemeru západnej Európy. Významne poklesla aj miera nezamestnanosti a rovnako mierna je aj inflácia.
Aj z týchto dôvodov krajiny strednej a východnej Európy vykazujú rôzne formy a stupne politického rizika. Najmarkantnejšie je to v prípade Maďarska a Poľska, kde EÚ a medzinárodné inštitúcie prejavujú obavy z nedodržiavania zásad právneho štátu. V prípade navrhovaných zmien týkajúcich sa právneho a súdneho systému v Rumunsku rastú obavy z negatívnych vplyvov na účinnosť opatrení v boji proti korupcii. Slovensko a Slovinsko zase zažili demisiu svojich premiérov.
"Zmeny, ktoré ovplyvňujú situáciu obyvateľov a politický ráz, vedú k mnohým demonštráciám v týchto krajinách," konštatuje regionálny ekonóm Coface pre strednú a východnú Európu Grzegorz Sielewicz. Problémy s korupciou, ktorá prispieva k sociálnej nespokojnosti, naďalej podľa jeho slov zohráva úlohu v politických rizikách regiónu strednej a východnej Európy, a to aj napriek tomu, že krajiny prijali normy EÚ a urobili v tejto oblasti významné zlepšenia. "Napríklad v mnohých krajinách boli zriadené dozorné orgány proti úplatkárstvu. Bulharsko, Maďarsko a Rumunsko zostávajú na chvoste rebríčka korupcie v krajinách EÚ," upozornil Sielewicz.
Nateraz politický vývoj, ako aj konflikty niektorých krajín s EÚ nemali významný vplyv na podnikanie. Ekonomická aktivita sa zrýchlila a v roku 2017 dosiahla najvyššiu úroveň za posledných osem rokov (4,5 %). Aj tento rok zostáva na stabilnej úrovni 3,9 %. Podporou je aj rastúca spotreba domácností, návraty investícií a projektov, ktoré boli čiastočne spolufinancované z rozpočtu EÚ. Vývozcovia profitujú z nárastu globálneho dopytu najmä na hlavných zahraničných trhoch, ako aj z konkurencieschopnosti cien a kvality. Tieto dva faktory spolu s geografickou blízkosťou strednej a západnej Európy naďalej priťahujú zahraničných investorov.
Coface ale upozorňuje, že ak by došlo k ďalšiemu zhoršeniu politických rizík, mohli by sa zahraničné subjekty zdráhať zostať v krajinách strednej a východnej Európy. A to najmä v prípade, ak by ich zmeny mohli priamo poškodiť. Hoci tamojšie vlády nechcú prísť o týchto významných prispievateľov do svojich domácich ekonomík, tvrdšie vzťahy s EÚ a možné finančné dôsledky by mohli byť spúšťačom. Podľa Coface je ale pravdepodobné, že sa súčasné napätie vo viacerých krajinách regiónu skončí nájdením kompromisných riešení.
