Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zároveň nie je jasné, ako chce Nemecko splniť svoje klimatické ciele. Najprv sa ukončila atómová energetika a teraz je na rade uhlie.
Autor TASR
Berlín 17. októbra (TASR) - Prezident nemeckého združenia zamestnávateľov Rainer Dulger vzhľadom na rastúce ceny energií navrhuje predĺženie termínov pre uhoľné elektrárne. Budúca spolková vláda musí rýchlo predložiť energetický koncept, ktorý zabezpečí dodávky energie a konkurencieschopné ceny. "V takom prípade sa nevyhneme predĺženiu termínov pre ukončenie uhoľnej energetiky," cituje agentúra DPA jeho vyjadrenie pre vydavateľstvo Funke-Mediengruppe.
Poukázal na plánované ukončenie výroby elektriny z uhlia najneskôr do roka 2038. "Stojíme si za tým. Ak sa však ukáže, že sme ciele nastavili príliš ambiciózne a môžeme alternatívne energie bezpečne dodávať až neskôr, mali by sme otvorene a úprimne diskutovať o ostatných alternatívach," povedal Dulger.
Dulger kritizuje, že Nemecko ako najsilnejšia priemyselná krajina Európy schválila energetické zmeny, ktoré neboli dôkladne premyslené. Najprv sa ukončila atómová energetika a teraz je na rade uhlie. "Keby sme to urobili opačne, mali by sme zrejme budúcu zimu o problém menej." Spoločnosti a ich zamestnanci sú odkázané na cenovo dostupnú energiu. "To, čo sa teraz deje, vyvoláva obavy," dodal Dulger.
Dôvodom tejto diskusie je výrazný nárast energií a zároveň nie je jasné, ako chce Nemecko splniť svoje klimatické ciele. Koaličné strany sa dohodli o rýchlejšom ukončení uhoľnej energetiky. "V ideálnom prípade sa to stane už do roka 2030," píše sa v koaličnej dohode strán, ktoré chcú vytvoriť novú spolkovú vládu.
Pri spaľovaní uhlia sa do ovzdušia vypúšťa mimoriadne veľa oxidu uhičitého. Plány budúcej vlády však vyvolávajú v dotknutých regiónoch skepsu. Budúci premiér spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko Hendrik Wüst v sobotu 16. októbra žiadal vysvetlenie, odkiaľ bude pochádzať elektrická energia, ako zostane cenovo dostupná a aká budúcnosť čaká pracujúcich v uhoľných regiónoch. "Budeme advokátom týchto ľudí a regiónov," cituje ho agentúra DPA.
Ukončenie uhoľnej energetiky okrem Severného Porýnia-Vestfálska zasiahne aj Brandenbursko, Sasko a Sasko-Anhaltsko. Spolková vláda chce uhoľným regiónom pomôcť miliardovými sumami.
Poukázal na plánované ukončenie výroby elektriny z uhlia najneskôr do roka 2038. "Stojíme si za tým. Ak sa však ukáže, že sme ciele nastavili príliš ambiciózne a môžeme alternatívne energie bezpečne dodávať až neskôr, mali by sme otvorene a úprimne diskutovať o ostatných alternatívach," povedal Dulger.
Dulger kritizuje, že Nemecko ako najsilnejšia priemyselná krajina Európy schválila energetické zmeny, ktoré neboli dôkladne premyslené. Najprv sa ukončila atómová energetika a teraz je na rade uhlie. "Keby sme to urobili opačne, mali by sme zrejme budúcu zimu o problém menej." Spoločnosti a ich zamestnanci sú odkázané na cenovo dostupnú energiu. "To, čo sa teraz deje, vyvoláva obavy," dodal Dulger.
Dôvodom tejto diskusie je výrazný nárast energií a zároveň nie je jasné, ako chce Nemecko splniť svoje klimatické ciele. Koaličné strany sa dohodli o rýchlejšom ukončení uhoľnej energetiky. "V ideálnom prípade sa to stane už do roka 2030," píše sa v koaličnej dohode strán, ktoré chcú vytvoriť novú spolkovú vládu.
Pri spaľovaní uhlia sa do ovzdušia vypúšťa mimoriadne veľa oxidu uhičitého. Plány budúcej vlády však vyvolávajú v dotknutých regiónoch skepsu. Budúci premiér spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko Hendrik Wüst v sobotu 16. októbra žiadal vysvetlenie, odkiaľ bude pochádzať elektrická energia, ako zostane cenovo dostupná a aká budúcnosť čaká pracujúcich v uhoľných regiónoch. "Budeme advokátom týchto ľudí a regiónov," cituje ho agentúra DPA.
Ukončenie uhoľnej energetiky okrem Severného Porýnia-Vestfálska zasiahne aj Brandenbursko, Sasko a Sasko-Anhaltsko. Spolková vláda chce uhoľným regiónom pomôcť miliardovými sumami.
