Obzvlášť výrazné straty zaznamenali v Estónsku (-9,3 %), Grécku (-8,2 %) a Českej republike (-8,1 %). V najväčšej európskej ekonomike Nemecku sa mzdy znížili o 4,1 %.
Autor TASR
Düsseldorf 4. júla (TASR) - Reálne mzdy zamestnancov sa vlani prepadli takmer v celej Európskej únii. Z novej štúdie nemeckého Inštitútu hospodárskych a sociálnych štúdií ústavu Hansa Böcklera (WSI) vyplynulo, že kúpna sila zamestnancov sa znížila v 26 z 27 členských štátov. Jedinou výnimkou bolo Bulharsko, kde reálne mzdy vzrástli o 4,7 %. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Reálne mzdy v rámci celej EÚ v roku 2022 v priemere klesli o 4 %. Obzvlášť výrazné straty zaznamenali v Estónsku (-9,3 %), Grécku (-8,2 %) a Českej republike (-8,1 %). V najväčšej európskej ekonomike Nemecku sa mzdy znížili o 4,1 %.
Za prepad reálnych miezd môže najmä vysoká miera inflácie, ktorá spočiatku odrážala vysoké ceny energií a potravín, v súčasnosti však k tlakom na rast cien prispievajú aj zisky podnikov, uviedol WSI. V dôsledku nerovnováhy medzi vývojom miezd a ziskov sa podiel miezd na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) podľa inštitútu citeľne znížil.
V čase krízy nastalo prerozdelenie na úkor miezd a v prospech kapitálových príjmov, konštatovali výskumníci WSI Thilo Janssen a Malte Lübke.
Reálne mzdy v rámci celej EÚ v roku 2022 v priemere klesli o 4 %. Obzvlášť výrazné straty zaznamenali v Estónsku (-9,3 %), Grécku (-8,2 %) a Českej republike (-8,1 %). V najväčšej európskej ekonomike Nemecku sa mzdy znížili o 4,1 %.
Za prepad reálnych miezd môže najmä vysoká miera inflácie, ktorá spočiatku odrážala vysoké ceny energií a potravín, v súčasnosti však k tlakom na rast cien prispievajú aj zisky podnikov, uviedol WSI. V dôsledku nerovnováhy medzi vývojom miezd a ziskov sa podiel miezd na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) podľa inštitútu citeľne znížil.
V čase krízy nastalo prerozdelenie na úkor miezd a v prospech kapitálových príjmov, konštatovali výskumníci WSI Thilo Janssen a Malte Lübke.