Podľa ministerky Lucie Žitňanskej (Most-Híd) patrí Slovensko so svojím novým registrom partnerov verejného sektora medzi celosvetových lídrov.
Autor TASR
Bratislava 7. septembra (TASR) – Prepojiť reformátorov z krajín, ktoré sú lídrami transparentnosti vlastníctva súkromných firiem a otvárajú verejnosti údaje potrebné pre boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí, je cieľom medzinárodného workshopu, ktorý sa uskutočňuje dnes vo vládnom hoteli na bratislavskom Bôriku. Organizuje ho Iniciatíva pre otvorené vládnutie (OGP) združujúca 75 krajín sveta v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti SR a Úradom splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.
Na podujatí si vymieňajú skúsenosti reformátori zo štátnej správy Slovenska, Veľkej Británie, Ukrajiny a ďalších európskych krajín, odborníci, akademici a zástupcovia slovenských i medzinárodných mimovládnych organizácií. Podľa ministerky Lucie Žitňanskej (Most-Híd) patrí Slovensko so svojím novým registrom partnerov verejného sektora, ktorý od júla 2017 sprístupňuje informácie o konečných užívateľoch výhod u firiem so záujmom o obchod so štátom, medzi celosvetových lídrov.
„Vďaka protischránkovému zákonu sa nám podarilo v tejto téme významne pokročiť. Ale je veľmi dôležité, ako sa nám bude dariť aj v rámci medzinárodného spoločenstva a v rámci Európskej únie zvyšovať transparentnosť a posilňovať sieť inštitúcií, ktoré si vymieňajú informácie o týchto firmách,“ uviedla v rámci workshopu Žitňanská. Čím viac štátov totiž podľa nej pristúpi k nejakej forme zverejňovania konečných užívateľov výhod, tým viac sa zvýši možnosť preverovania údajov, ktoré firmy o sebe uvádzajú.
Podľa členky Správnej rady OGP Zuzany Wienk z Aliancie Fair-play je otváranie skutočného vlastníctva firiem ich vysokou prioritou. „Svetová banka odhadla, že výška úplatkov platených firmami za verejné zákazky tvorí celosvetovo až jeden bilión dolárov. Mnohé z nich ostanú nepotrestané pre možnosť ukryť vlastníctvo firiem za schránkové štruktúry,“ upozornila Wienk.
OGP povzbudzuje vlády, aby prijali vysoké medzinárodné štandardy, ktoré si osvojila aj Európska komisia. Tá prijala už svoju štvrtú smernicu v boji proti praniu špinavých peňazí, jej plánom je primäť členské krajiny EÚ zverejňovať registre konečných užívateľov výhod pre širokú verejnosť. Riaditeľka Direktoriátu Trestného súdnictva na Generálnom riaditeľstve pre spravodlivosť a spotrebiteľov EK Alexandra Jour-Schroeder vysvetlila, že Komisie ešte len bude hodnotiť kvalitu najnovšieho protischránkového zákona prijatého na Slovensku.
„Ťažko ešte dať nejakú definitívnu odpoveď dnes. Každopádne sme od slovenskej vlády dostali načas oznámenie o tom, čo sa udialo v tejto oblasti, a v nasledujúcich mesiacoch budeme overovať, či je slovenský zákon v súlade s regulačným rámcom Európskej únie,“ vysvetlila na dnešnej tlačovej konferencii odborníčka, ktorá je v rámci EK zodpovedná za prípravu opatrení proti praniu špinavých peňazí a transparentnosť vlastníctva firiem.
Novovzniknutý Register partnerov verejného sektora (RPVS) spravuje Okresný súd Žilina. Jeho predseda Jaroslav Macek informoval, že súd má za sebou v tejto chvíli prvú fázu implementácie nového registra, keď do 31. júla boli subjekty povinné zaregistrovať sa v tomto našom registri. „Nasleduje teraz druhá fáza, ktorá možno bude ťažšia a dôležitejšia, pretože na základe podnetov v zásade kohokoľvek je teraz možné preverovať správnosť zapísaných údajov v našom registri,“ ozrejmil. K dnešnému dňu je v RPVS zapísaných takmer 13.000 subjektov.
Na podujatí si vymieňajú skúsenosti reformátori zo štátnej správy Slovenska, Veľkej Británie, Ukrajiny a ďalších európskych krajín, odborníci, akademici a zástupcovia slovenských i medzinárodných mimovládnych organizácií. Podľa ministerky Lucie Žitňanskej (Most-Híd) patrí Slovensko so svojím novým registrom partnerov verejného sektora, ktorý od júla 2017 sprístupňuje informácie o konečných užívateľoch výhod u firiem so záujmom o obchod so štátom, medzi celosvetových lídrov.
„Vďaka protischránkovému zákonu sa nám podarilo v tejto téme významne pokročiť. Ale je veľmi dôležité, ako sa nám bude dariť aj v rámci medzinárodného spoločenstva a v rámci Európskej únie zvyšovať transparentnosť a posilňovať sieť inštitúcií, ktoré si vymieňajú informácie o týchto firmách,“ uviedla v rámci workshopu Žitňanská. Čím viac štátov totiž podľa nej pristúpi k nejakej forme zverejňovania konečných užívateľov výhod, tým viac sa zvýši možnosť preverovania údajov, ktoré firmy o sebe uvádzajú.
Podľa členky Správnej rady OGP Zuzany Wienk z Aliancie Fair-play je otváranie skutočného vlastníctva firiem ich vysokou prioritou. „Svetová banka odhadla, že výška úplatkov platených firmami za verejné zákazky tvorí celosvetovo až jeden bilión dolárov. Mnohé z nich ostanú nepotrestané pre možnosť ukryť vlastníctvo firiem za schránkové štruktúry,“ upozornila Wienk.
OGP povzbudzuje vlády, aby prijali vysoké medzinárodné štandardy, ktoré si osvojila aj Európska komisia. Tá prijala už svoju štvrtú smernicu v boji proti praniu špinavých peňazí, jej plánom je primäť členské krajiny EÚ zverejňovať registre konečných užívateľov výhod pre širokú verejnosť. Riaditeľka Direktoriátu Trestného súdnictva na Generálnom riaditeľstve pre spravodlivosť a spotrebiteľov EK Alexandra Jour-Schroeder vysvetlila, že Komisie ešte len bude hodnotiť kvalitu najnovšieho protischránkového zákona prijatého na Slovensku.
„Ťažko ešte dať nejakú definitívnu odpoveď dnes. Každopádne sme od slovenskej vlády dostali načas oznámenie o tom, čo sa udialo v tejto oblasti, a v nasledujúcich mesiacoch budeme overovať, či je slovenský zákon v súlade s regulačným rámcom Európskej únie,“ vysvetlila na dnešnej tlačovej konferencii odborníčka, ktorá je v rámci EK zodpovedná za prípravu opatrení proti praniu špinavých peňazí a transparentnosť vlastníctva firiem.
Novovzniknutý Register partnerov verejného sektora (RPVS) spravuje Okresný súd Žilina. Jeho predseda Jaroslav Macek informoval, že súd má za sebou v tejto chvíli prvú fázu implementácie nového registra, keď do 31. júla boli subjekty povinné zaregistrovať sa v tomto našom registri. „Nasleduje teraz druhá fáza, ktorá možno bude ťažšia a dôležitejšia, pretože na základe podnetov v zásade kohokoľvek je teraz možné preverovať správnosť zapísaných údajov v našom registri,“ ozrejmil. K dnešnému dňu je v RPVS zapísaných takmer 13.000 subjektov.