Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Región strednej a východnej Európy (SVE) zaznamenal vlani oživenie investícií. Vyplýva to z najnovšej štúdie bankovej skupiny Erste Group.
Autor TASR
Bratislava 18. mája (TASR) - Región strednej a východnej Európy (SVE) zaznamenal vlani oživenie investícií. Vyplýva to z najnovšej štúdie bankovej skupiny Erste Group. Ako uviedla, rok 2014 predstavoval pre nárast investícií zlomový bod a tento pozitívny trend by mal pokračovať aj v tomto roku. "Aktuálna dynamika rastu investícií v regióne SVE je okolo 6 %, aby sa potenciálny rast hrubého domáceho produktu (HDP) v týchto krajinách zvýšil na predkrízovú úroveň 3,7 %, musel by sa ročný nárast investícií zvýšiť na 10 až 15 %," uviedol v štúdii vedúci výskumu pre región SVE v skupine Erste Juraj Kotian.
Takmer vo všetkých krajinách regiónu pomohli posilneniu investícií lepšia podnikateľská a spotrebiteľská nálada, ako aj zvýšenie domáceho dopytu. Štúdia ukázala, že Poľsko a Maďarsko už dosiahli vyššiu úroveň investícií ako v roku 2008. "Poľsko je lídrom v oblasti investícií v rámci celej Európy, pretože ich ekonomiku poháňali verejné investície v období, keď ostatné krajiny bojovali s rozpočtovou konsolidáciou," uviedla Erste Group.
V Českej republike a na Slovensku by sa investície mali vyšplhať na predkrízovú úroveň na prelome rokov 2015 a 2016. Dôvodom má byť zlepšujúca sa podnikateľská nálada. "Chorvátsko, Slovinsko a Rumunsko však budú potrebovať výraznejšie oživenie, aby sa dostali na predkrízovú úroveň," uviedla Erste Group.
Podľa analytikov bankovej skupiny však v nasledujúcich rokoch budú priame zahraničné investície hrať vo väčšine krajín regiónu menej významnú úlohu. Dôvodom je ukončenie privatizačného procesu vo väčšine krajín. Niekoľko privatizačných projektov má pripravené len Chorvátsko, Srbsko a Slovinsko.
Vplyv na rast zamestnanosti a produktivitu práce budú mať najmä domáce investície a rozvoj domáceho súkromného sektora. Malé a stredné podniky s maximálnym počtom 250 zamestnancov podľa štúdie ponúkajú až tri štvrtiny všetkých pracovných miest.
Krajiny v regióne SVE však budú potrebovať prijať opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia. Podľa štúdie sú nimi napríklad zlepšenie pružnosti na trhu práce, zníženie nákladov na trhu práce, zvýšenie transparentnosti právneho prostredia, ale aj zvýšenie kvality pracovnej sily prostredníctvom lepšieho vzdelávania. "Pre podporu rastu miestnych ekonomík sa musia vlády vyrovnať s problémami podnikateľského prostredia, kým malé a stredné podniky a najmä mikropodniky sa musia profesionalizovať, aby získali lepší prístup k financovaniu," uviedol Kotian.
K hospodárskemu oživeniu v regióne by mohol prispieť aj investičný balíček v hodnote 315 miliárd eur, ktorý predložil predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker. Ako uviedla Erste Group vo svojej štúdii, krajiny regiónu SVE už komisii a Európskej investičnej banke (EIB) predložili návrhy projektov v hodnote 282 miliárd eur. "Vzhľadom na to, že mnoho predložených projektov súvisí s uprednostňovanou energetickou infraštruktúrou a digitálnou ekonomikou, s vysokou mierou pripravenosti pre obdobie 2015-2017, majú krajiny SVE veľkú šancu získať podiel vo výške približne 40 až 60 miliárd eur. Teda až jednu pätinu celého investičného balíčka," priblížil Kotian.
Okrem Junckerovho investičného balíčka majú krajiny SVE prístup k 185 miliardám eur z eurofondov, ktoré sú pre nich k dispozícii na obdobie rokov 2014-2020. "Celkovo by mal byť dostatok financií pre investície posilňujúce rast," dodal Kotian.
Takmer vo všetkých krajinách regiónu pomohli posilneniu investícií lepšia podnikateľská a spotrebiteľská nálada, ako aj zvýšenie domáceho dopytu. Štúdia ukázala, že Poľsko a Maďarsko už dosiahli vyššiu úroveň investícií ako v roku 2008. "Poľsko je lídrom v oblasti investícií v rámci celej Európy, pretože ich ekonomiku poháňali verejné investície v období, keď ostatné krajiny bojovali s rozpočtovou konsolidáciou," uviedla Erste Group.
V Českej republike a na Slovensku by sa investície mali vyšplhať na predkrízovú úroveň na prelome rokov 2015 a 2016. Dôvodom má byť zlepšujúca sa podnikateľská nálada. "Chorvátsko, Slovinsko a Rumunsko však budú potrebovať výraznejšie oživenie, aby sa dostali na predkrízovú úroveň," uviedla Erste Group.
Podľa analytikov bankovej skupiny však v nasledujúcich rokoch budú priame zahraničné investície hrať vo väčšine krajín regiónu menej významnú úlohu. Dôvodom je ukončenie privatizačného procesu vo väčšine krajín. Niekoľko privatizačných projektov má pripravené len Chorvátsko, Srbsko a Slovinsko.
Vplyv na rast zamestnanosti a produktivitu práce budú mať najmä domáce investície a rozvoj domáceho súkromného sektora. Malé a stredné podniky s maximálnym počtom 250 zamestnancov podľa štúdie ponúkajú až tri štvrtiny všetkých pracovných miest.
Krajiny v regióne SVE však budú potrebovať prijať opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia. Podľa štúdie sú nimi napríklad zlepšenie pružnosti na trhu práce, zníženie nákladov na trhu práce, zvýšenie transparentnosti právneho prostredia, ale aj zvýšenie kvality pracovnej sily prostredníctvom lepšieho vzdelávania. "Pre podporu rastu miestnych ekonomík sa musia vlády vyrovnať s problémami podnikateľského prostredia, kým malé a stredné podniky a najmä mikropodniky sa musia profesionalizovať, aby získali lepší prístup k financovaniu," uviedol Kotian.
K hospodárskemu oživeniu v regióne by mohol prispieť aj investičný balíček v hodnote 315 miliárd eur, ktorý predložil predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker. Ako uviedla Erste Group vo svojej štúdii, krajiny regiónu SVE už komisii a Európskej investičnej banke (EIB) predložili návrhy projektov v hodnote 282 miliárd eur. "Vzhľadom na to, že mnoho predložených projektov súvisí s uprednostňovanou energetickou infraštruktúrou a digitálnou ekonomikou, s vysokou mierou pripravenosti pre obdobie 2015-2017, majú krajiny SVE veľkú šancu získať podiel vo výške približne 40 až 60 miliárd eur. Teda až jednu pätinu celého investičného balíčka," priblížil Kotian.
Okrem Junckerovho investičného balíčka majú krajiny SVE prístup k 185 miliardám eur z eurofondov, ktoré sú pre nich k dispozícii na obdobie rokov 2014-2020. "Celkovo by mal byť dostatok financií pre investície posilňujúce rast," dodal Kotian.
