Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Grécko, s najvyšším pomerom dlhu k hrubému domáceho produktu (HDP) v eurozóne, na úrovni 179,8 % HDP, bolo príjemcom najväčšieho záchranného balíka v histórii menovej únie.
Autor TASR
Atény 13. júna (TASR) - Grécko je na dobrej ceste, aby sa stalo ďalším úspešným príbehom dlhovej krízy v eurozóne. Ale získanie plnej dôvery investorov si bude vyžadovať trvalý záväzok k ekonomickým reformám. Uviedol to v utorok (12.6.) šéf európskeho záchranného fondu Klaus Regling v prejave k bankárom v Arénach.
Grécko stratilo prístup na dlhopisové trhy v roku 2010. V auguste tohto roka má krajina vystúpiť z tretieho záchranného programu. Vláda v Aténach dúfa, že po jeho dokončení bude získavať potrebné financie výhradne na trhoch s dlhopismi.
"Prístup Grécka na trhy je stále krehký," upozornil Regling.
Grécko, s najvyšším pomerom dlhu k hrubému domáceho produktu (HDP) v eurozóne, na úrovni 179,8 % HDP, bolo príjemcom najväčšieho záchranného balíka v histórii menovej únie.
Partneri v eurozóne a Medzinárodný menový fond (MMF) poskytli krajine pôžičky vo výške približne 270 miliárd eur.
Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) vlastní viac ako polovicu štátneho dlhu Grécka a ako najväčší veriteľ krajiny bude rád, keď znova získa trvalo udržateľný prístup na dlhopisové trhy.
Regling v prejave povedal, že Grécko je už blízko k vystúpeniu z tretieho záchranného programu. Stane sa tak ďalším úspešným príkladom, ak bude pokračovať v reformách aj po ukončení tohto programu.
Ďalšie dva štáty, ktoré museli počas dlhovej krízy v eurozóne požiadať o pomoc - Írsko a Portugalsko - už svoje programy ukončili. Írsko z neho vystúpilo v decembri 2013 a Portugalsko v máji 2014.
Regling v Aténach povedal, že tri nedávne aukcie gréckych dlhopisov ukázali, že si opäť začína získavať dôveru investorov.
Posledná splátka z tretieho záchranného úveru (vo výške 86 miliárd eur) by mala zvýšiť hotovostnú rezervu, ktorú si grécka vláda buduje a mohla by slúžiť ako jej rezerva na refinancovanie dlhu.
Grécko očakáva, že jeho veritelia mu v strednodobom časovom horizonte zmiernia podmienky splácania dlhu, aby bola dlhová záťaž krajiny udržateľná. Regling v tejto súvislosti vyjadril presvedčenie, že na budúcom stretnutí ministrov financií eurozóny sa dosiahne dohoda.
"Ale, keďže Grécko potrebuje podstatne väčšie úľavy z dlhov než akákoľvek iná krajina v eurozóne, dohľad po ukončení programu bude prísnejší a komplexnejší," dodal.
Grécko stratilo prístup na dlhopisové trhy v roku 2010. V auguste tohto roka má krajina vystúpiť z tretieho záchranného programu. Vláda v Aténach dúfa, že po jeho dokončení bude získavať potrebné financie výhradne na trhoch s dlhopismi.
"Prístup Grécka na trhy je stále krehký," upozornil Regling.
Grécko, s najvyšším pomerom dlhu k hrubému domáceho produktu (HDP) v eurozóne, na úrovni 179,8 % HDP, bolo príjemcom najväčšieho záchranného balíka v histórii menovej únie.
Partneri v eurozóne a Medzinárodný menový fond (MMF) poskytli krajine pôžičky vo výške približne 270 miliárd eur.
Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) vlastní viac ako polovicu štátneho dlhu Grécka a ako najväčší veriteľ krajiny bude rád, keď znova získa trvalo udržateľný prístup na dlhopisové trhy.
Regling v prejave povedal, že Grécko je už blízko k vystúpeniu z tretieho záchranného programu. Stane sa tak ďalším úspešným príkladom, ak bude pokračovať v reformách aj po ukončení tohto programu.
Ďalšie dva štáty, ktoré museli počas dlhovej krízy v eurozóne požiadať o pomoc - Írsko a Portugalsko - už svoje programy ukončili. Írsko z neho vystúpilo v decembri 2013 a Portugalsko v máji 2014.
Regling v Aténach povedal, že tri nedávne aukcie gréckych dlhopisov ukázali, že si opäť začína získavať dôveru investorov.
Posledná splátka z tretieho záchranného úveru (vo výške 86 miliárd eur) by mala zvýšiť hotovostnú rezervu, ktorú si grécka vláda buduje a mohla by slúžiť ako jej rezerva na refinancovanie dlhu.
Grécko očakáva, že jeho veritelia mu v strednodobom časovom horizonte zmiernia podmienky splácania dlhu, aby bola dlhová záťaž krajiny udržateľná. Regling v tejto súvislosti vyjadril presvedčenie, že na budúcom stretnutí ministrov financií eurozóny sa dosiahne dohoda.
"Ale, keďže Grécko potrebuje podstatne väčšie úľavy z dlhov než akákoľvek iná krajina v eurozóne, dohľad po ukončení programu bude prísnejší a komplexnejší," dodal.
