Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nové vedenie úradu chystá podľa hovorcu Radoslava Igaza zmeny.
Autor TASR
Poprad 5. februára (TASR) - Nová regulačná politika Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) mala v roku 2023 negatívny vplyv na ekonomiku Podtatranskej vodárenskej spoločnosti (PVS). Pre TASR to potvrdil generálny riaditeľ Peter Ďuroška. Nové vedenie úradu chystá podľa hovorcu Radoslava Igaza zmeny.
"Pôvodným zámerom novej vyhlášky platnej od minulého roka bolo podporiť rozvojové investície a obnovu vodovodov a kanalizácií. Skutočnosť však ukázala pravý opak. Došlo k deformácii trhu a zvýhodnené boli nerozdelené vodárenské spoločnosti oproti rozdeleným," skonštatoval Ďuroška. Výrazne sa podľa neho zhoršila finančná situácia vlastníkov verejných vodovodov (VV) a verejných kanalizácií (VK). Znížili sa možnosti príjmu miest a obcí z vodného a stočného (VaS) v prípade, ak prevádzku ich majetku zabezpečuje regulovaný subjekt. "Do ceny VaS nie sú napriek námietkam Asociácie vodárenských spoločností (AVS) a Združenia miest a obcí Slovenska zahrnuté všetky daňovo uznané náklady. Preto bolo nájomné uznané do ceny VaS výrazne nižšie a nepokrylo ani účtovné odpisy," vysvetlil Ďuroška.
Upozornil, že fond obnovy definovaný v zákone o verejných vodovodoch a kanalizáciách sa pre daňovo odpísaný majetok vôbec nevytvára. Odpisy z majetku vybudovaného z nenávratných dotácií neboli uznané v plnom rozsahu do cien vodného a stočného, čím sa podľa Ďurošku znížil príjem PVS od roku 2005 o viac ako 40 miliónov eur. Tieto chýbajúce zdroje na obnovu tak môže spoločnosť získať iba z nových dotácií a úverov. "Predpokladaný investičný dlh na nevykonanej obnove nášho majetku je tak na úrovni viac ako 300 miliónov eur," upozornil s tým, že podobne sú na tom mestá a obce, ktorým zabezpečuje prevádzku externá firma.
Je podľa PVS nevyhnutné vykonať v tomto roku novelizáciu vyhlášky ÚRSO a zapracovať do nej pripomienky AVS. Prioritou by sa malo stať stanovenie viaczložkovej ceny VaS. "Práve fixná časť ceny by mala tvoriť základ príjmu vlastníkov VV a VK a z nej by sa zabezpečila prioritne obnova majetku," objasnil Ďuroška. Ako optimálne sa podľa neho javí stanovenie fixnej zložky VaS podľa rezervovanej kapacity, podobne ako je to napríklad pri elektrine. Nastaviť sa môže na celé regulačné obdobie, a tým sa zabezpečí stabilizácia cien VaS.
Nové vedenie ÚRSO nastavuje podľa hovorcu regulačný rámec tak, aby okrem čo možno najnižších cien VaS pre domácnosti bolo zabezpečené aj optimálne investovanie do obnovy VV a VK. "Podľa novej vyhlášky úradu, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia výroby, distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou, boli vydané prvýkrát cenové rozhodnutia na minulý rok. Následne do konca mája 2024 budú regulované subjekty predkladať skutočné údaje za rok 2023 a až na základe nich budú vykonané analýzy hospodárenia vodárenských spoločností vrátane možného zapracovania ich relevantných pripomienok do sekundárnej legislatívy," uzavrel Igaz.
"Pôvodným zámerom novej vyhlášky platnej od minulého roka bolo podporiť rozvojové investície a obnovu vodovodov a kanalizácií. Skutočnosť však ukázala pravý opak. Došlo k deformácii trhu a zvýhodnené boli nerozdelené vodárenské spoločnosti oproti rozdeleným," skonštatoval Ďuroška. Výrazne sa podľa neho zhoršila finančná situácia vlastníkov verejných vodovodov (VV) a verejných kanalizácií (VK). Znížili sa možnosti príjmu miest a obcí z vodného a stočného (VaS) v prípade, ak prevádzku ich majetku zabezpečuje regulovaný subjekt. "Do ceny VaS nie sú napriek námietkam Asociácie vodárenských spoločností (AVS) a Združenia miest a obcí Slovenska zahrnuté všetky daňovo uznané náklady. Preto bolo nájomné uznané do ceny VaS výrazne nižšie a nepokrylo ani účtovné odpisy," vysvetlil Ďuroška.
Upozornil, že fond obnovy definovaný v zákone o verejných vodovodoch a kanalizáciách sa pre daňovo odpísaný majetok vôbec nevytvára. Odpisy z majetku vybudovaného z nenávratných dotácií neboli uznané v plnom rozsahu do cien vodného a stočného, čím sa podľa Ďurošku znížil príjem PVS od roku 2005 o viac ako 40 miliónov eur. Tieto chýbajúce zdroje na obnovu tak môže spoločnosť získať iba z nových dotácií a úverov. "Predpokladaný investičný dlh na nevykonanej obnove nášho majetku je tak na úrovni viac ako 300 miliónov eur," upozornil s tým, že podobne sú na tom mestá a obce, ktorým zabezpečuje prevádzku externá firma.
Je podľa PVS nevyhnutné vykonať v tomto roku novelizáciu vyhlášky ÚRSO a zapracovať do nej pripomienky AVS. Prioritou by sa malo stať stanovenie viaczložkovej ceny VaS. "Práve fixná časť ceny by mala tvoriť základ príjmu vlastníkov VV a VK a z nej by sa zabezpečila prioritne obnova majetku," objasnil Ďuroška. Ako optimálne sa podľa neho javí stanovenie fixnej zložky VaS podľa rezervovanej kapacity, podobne ako je to napríklad pri elektrine. Nastaviť sa môže na celé regulačné obdobie, a tým sa zabezpečí stabilizácia cien VaS.
Nové vedenie ÚRSO nastavuje podľa hovorcu regulačný rámec tak, aby okrem čo možno najnižších cien VaS pre domácnosti bolo zabezpečené aj optimálne investovanie do obnovy VV a VK. "Podľa novej vyhlášky úradu, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia výroby, distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou, boli vydané prvýkrát cenové rozhodnutia na minulý rok. Následne do konca mája 2024 budú regulované subjekty predkladať skutočné údaje za rok 2023 a až na základe nich budú vykonané analýzy hospodárenia vodárenských spoločností vrátane možného zapracovania ich relevantných pripomienok do sekundárnej legislatívy," uzavrel Igaz.
