Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rekreačné šeky by mali fungovať na podobnom princípe ako stravné poukážky. Boli by v sume 500 eur, na ktorej by sa zamestnávateľ podieľal 55-%.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 30. mája (TASR) – Návrh na zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na ubytovacie služby v cestovnom ruchu na 10 % a návrh na zavedenie rekreačných šekov by sa mali dostať do legislatívneho procesu v septembri tohto roku. Účinnosť by mali mať navrhnutú od 1. januára 2019. Po stredajšom rokovaní predsedu Národnej rady (NR) SR Andreja Danka (SNS) so zástupcami združení cestovného ruchu to uviedol štátny tajomník ministerstva dopravy Peter Ďurček (nom. SNS).
"Máme pripravené paragrafové znenia oboch návrhov," priblížil Ďurček s tým, že o nich bude v najbližších dňoch diskutovať aj s ďalšími zástupcami cestovného ruchu. V prípade rekreačných poukážok pôjde podľa štátneho tajomníka podobne ako pri 13. a 14. platoch o dobrovoľné opatrenie, ktoré bude na základe dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Rekreačné šeky by mali fungovať na podobnom princípe ako stravné poukážky. Boli by v sume 500 eur, na ktorej by sa zamestnávateľ podieľal 55-%. "Zamestnanec by si prispieval zvyšnou sumou 225 eur," doplnil Ďurček. Na strane zamestnávateľa a aj zamestnanca by boli tieto peniaze oslobodené od dane z príjmu a odvodového zaťaženia.
"Tieto poukazy by boli využiteľné len v rámci Slovenska. Mohli by si ich uplatňovať zamestnanci, ktorí odpracujú u daného zamestnávateľa v čase, keď obdržia takýto poukaz, najmenej dva roky," opísal Ďurček.
Zásadnou myšlienkou týchto nástrojov pre oblasť cestovného ruchu je podľa predsedu NR SR Andreja Danka to, aby sa na Slovensku vytvorilo to, čo dokázali v Rakúsku. "Aby sme neboli ekonomicky odkázaní len na produkciu v strojárstve, ale aby sme budovali lokálne silné oblasti pre cestovný ruch," zdôraznil.
Oblasť cestovného ruchu je podľa neho v súčasnosti na Slovensku podceňovaná, pritom Slovensko je krásnou krajinou. Spomenul minerálne pramene, kúpeľníctvo či cykloturistiku, a aj samotnú turistiku. "Chcel by som, aby tak, ako je to v Rakúsku, podstatnú časť tvorby hrubého domáceho produktu (HDP) tvoril cestovný ruch," uviedol Danko.
Združenia v cestovnom ruchu podľa neho volajú po jednotnej prezentácii slovenského turizmu v zahraničí. Existuje teda podľa neho reálna absencia inštitúcie, ktorá by prezentovala cestovný ruch v zahraničí. "Možno do budúcna musíme hovoriť až o ministerstve pre cestovný ruch v kombinácii možno s oblasťou športu," avizoval Danko.
Prezident Zväzu cestovného ruchu (ZCR) SR Marek Harbuľák pripomenul, že v turizme na Slovensku podniká niekoľko tisíc živnostníkov, malých a stredných podnikov. Tí však na seba viažu ďalšie služby. Prezentované opatrenia zväz víta, po takmer 20 rokoch boli podľa neho vypočuté požiadavky subjektov v cestovnom ruchu.
"Sú prvými systémovými opatreniami, ktoré sú zamerané na oblasť cestovného ruchu. Pretože cestovný ruch naozaj potrebuje trošku iné podmienky na podnikanie a rozvoj služieb ako možno iné odvetvia," zdôraznil Harbuľák. Verí, že toto bolo iba prvé stretnutie, a že odborná komunikácia bude pokračovať a podarí sa nastaviť do budúcna ďalšie systémové opatrenia.
"Máme pripravené paragrafové znenia oboch návrhov," priblížil Ďurček s tým, že o nich bude v najbližších dňoch diskutovať aj s ďalšími zástupcami cestovného ruchu. V prípade rekreačných poukážok pôjde podľa štátneho tajomníka podobne ako pri 13. a 14. platoch o dobrovoľné opatrenie, ktoré bude na základe dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Rekreačné šeky by mali fungovať na podobnom princípe ako stravné poukážky. Boli by v sume 500 eur, na ktorej by sa zamestnávateľ podieľal 55-%. "Zamestnanec by si prispieval zvyšnou sumou 225 eur," doplnil Ďurček. Na strane zamestnávateľa a aj zamestnanca by boli tieto peniaze oslobodené od dane z príjmu a odvodového zaťaženia.
"Tieto poukazy by boli využiteľné len v rámci Slovenska. Mohli by si ich uplatňovať zamestnanci, ktorí odpracujú u daného zamestnávateľa v čase, keď obdržia takýto poukaz, najmenej dva roky," opísal Ďurček.
Zásadnou myšlienkou týchto nástrojov pre oblasť cestovného ruchu je podľa predsedu NR SR Andreja Danka to, aby sa na Slovensku vytvorilo to, čo dokázali v Rakúsku. "Aby sme neboli ekonomicky odkázaní len na produkciu v strojárstve, ale aby sme budovali lokálne silné oblasti pre cestovný ruch," zdôraznil.
Oblasť cestovného ruchu je podľa neho v súčasnosti na Slovensku podceňovaná, pritom Slovensko je krásnou krajinou. Spomenul minerálne pramene, kúpeľníctvo či cykloturistiku, a aj samotnú turistiku. "Chcel by som, aby tak, ako je to v Rakúsku, podstatnú časť tvorby hrubého domáceho produktu (HDP) tvoril cestovný ruch," uviedol Danko.
Združenia v cestovnom ruchu podľa neho volajú po jednotnej prezentácii slovenského turizmu v zahraničí. Existuje teda podľa neho reálna absencia inštitúcie, ktorá by prezentovala cestovný ruch v zahraničí. "Možno do budúcna musíme hovoriť až o ministerstve pre cestovný ruch v kombinácii možno s oblasťou športu," avizoval Danko.
Prezident Zväzu cestovného ruchu (ZCR) SR Marek Harbuľák pripomenul, že v turizme na Slovensku podniká niekoľko tisíc živnostníkov, malých a stredných podnikov. Tí však na seba viažu ďalšie služby. Prezentované opatrenia zväz víta, po takmer 20 rokoch boli podľa neho vypočuté požiadavky subjektov v cestovnom ruchu.
"Sú prvými systémovými opatreniami, ktoré sú zamerané na oblasť cestovného ruchu. Pretože cestovný ruch naozaj potrebuje trošku iné podmienky na podnikanie a rozvoj služieb ako možno iné odvetvia," zdôraznil Harbuľák. Verí, že toto bolo iba prvé stretnutie, a že odborná komunikácia bude pokračovať a podarí sa nastaviť do budúcna ďalšie systémové opatrenia.
