Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Čerpanie finančných prostriedkov EÚ je podľa Remišovej poznačené byrokraciou a zlým nastavením výziev.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 11. mája (TASR) – Slovensko v súčasnosti patrí vo využití fondov Európskej únie k trom najhorším krajinám EÚ. Rovnako závažným problémom sú však korekcie vyplácania eurofondov po kontrolách z Bruselu, keď za minulé programovacie obdobie 2007 - 2013 muselo Slovensko vrátiť 997 miliónov eur. Z toho 599 miliónov eur vzniklo chybami štátu, povedala v pondelok na tlačovej konferencii podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí).
"To znamená, že z dôvodu neschopnosti štátu riadne implementovať, riadiť eurofondy, Slovenská republika prišla o tieto peniaze," povedala Remišová. Podľa podpredsedníčky vlády v súčasnosti 330 miliónov eur z tejto sumy nebolo doteraz zaplatených a hrozí nárast korekcií o ďalších 364 miliónov eur. V programovom období 2014 - 2020 už EÚ zamietla preplatenie sumy vo výške 81 miliónov eur.
Čerpanie finančných prostriedkov EÚ je podľa Remišovej poznačené byrokraciou a zlým nastavením výziev, keď napríklad od predloženia žiadosti po čerpanie peňazí uplynie priemerne 680 dní. Slovensko prichádza o európske peniaze nielen pre chyby pri jednotlivých projektoch a výzvach. V súčasnom programovom období už nestihlo vyčerpať 150 miliónov eur. Z balíka 13,8 miliardy eur doteraz krajina vyčerpala iba 32 % pridelených prostriedkov.
Remišová chce zrýchliť využívanie európskych peňazí úpravou legislatívy. Na rokovanie vlády predložila zmenu zákona o využívaní prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ktorá by mala zjednodušiť formu vyhlasovania a prípadnej úpravy výziev. Jednoduchšie by malo byť aj poskytovanie príspevkov na kurzarbeit či administratíva pri zmluvách o poskytovaní nenávratných finančných príspevkov.
Podľa bývalého podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho (Smer-SD) Remišová kritizovala korekcie v minulom programovom období, ktoré sa skončilo v roku 2013, ale zároveň nepovedala, koľko z nich vzniklo počas rokov 2010 až 2012, keď rezorty riadila vláda Ivety Radičovej. "Treba jasne povedať, že korekcie neznamenajú automaticky, že sa peniaze vracajú do Bruselu, pretože sa počas programového obdobia dajú využiť na iné projekty," povedal Raši. Korekcie podľa neho vznikali aj preto, že Úrad pre verejné obstarávanie najskôr projekty odobril a pri následnej kontrole uviedol, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona. "Keby však neboli problémy v rezorte školstva, čo sa týka čerpania eurofondov, boli by sme na úrovni iných krajín," povedal Raši.
"To znamená, že z dôvodu neschopnosti štátu riadne implementovať, riadiť eurofondy, Slovenská republika prišla o tieto peniaze," povedala Remišová. Podľa podpredsedníčky vlády v súčasnosti 330 miliónov eur z tejto sumy nebolo doteraz zaplatených a hrozí nárast korekcií o ďalších 364 miliónov eur. V programovom období 2014 - 2020 už EÚ zamietla preplatenie sumy vo výške 81 miliónov eur.
Čerpanie finančných prostriedkov EÚ je podľa Remišovej poznačené byrokraciou a zlým nastavením výziev, keď napríklad od predloženia žiadosti po čerpanie peňazí uplynie priemerne 680 dní. Slovensko prichádza o európske peniaze nielen pre chyby pri jednotlivých projektoch a výzvach. V súčasnom programovom období už nestihlo vyčerpať 150 miliónov eur. Z balíka 13,8 miliardy eur doteraz krajina vyčerpala iba 32 % pridelených prostriedkov.
Remišová chce zrýchliť využívanie európskych peňazí úpravou legislatívy. Na rokovanie vlády predložila zmenu zákona o využívaní prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ktorá by mala zjednodušiť formu vyhlasovania a prípadnej úpravy výziev. Jednoduchšie by malo byť aj poskytovanie príspevkov na kurzarbeit či administratíva pri zmluvách o poskytovaní nenávratných finančných príspevkov.
Podľa bývalého podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho (Smer-SD) Remišová kritizovala korekcie v minulom programovom období, ktoré sa skončilo v roku 2013, ale zároveň nepovedala, koľko z nich vzniklo počas rokov 2010 až 2012, keď rezorty riadila vláda Ivety Radičovej. "Treba jasne povedať, že korekcie neznamenajú automaticky, že sa peniaze vracajú do Bruselu, pretože sa počas programového obdobia dajú využiť na iné projekty," povedal Raši. Korekcie podľa neho vznikali aj preto, že Úrad pre verejné obstarávanie najskôr projekty odobril a pri následnej kontrole uviedol, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona. "Keby však neboli problémy v rezorte školstva, čo sa týka čerpania eurofondov, boli by sme na úrovni iných krajín," povedal Raši.
