Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Taliansky premiér považuje za rozhodujúci a kľúčový moment pre budúcnosť Európy, aby sa zamerala na schopnosť investovať do nasledujúcich generácií.
Autor TASR
Davos 21. januára (TASR) - Európska únia (EÚ) naliehavo potrebuje stratégiu na podporu hospodárskeho rastu. Vyhlásil to dnes na Svetovom ekonomickom fóre (SEF) vo švajčiarskom Davose taliansky premiér Matteo Renzi, a to deň pred kľúčovým zasadnutím predstavenstva Európskej centrálnej banky (ECB), na ktorom rozhodne, či spustí program nákupu vládnych dlhopisov, aby pomohla ekonomike eurozóny. Informovala o tom agentúra DPA.
Renzi konštatoval, že ECB spolu s komisiou "môžu pomôcť Európe vyslať nové posolstvo o smerovaní svojej ekonomiky".
Pripomenul tiež, že na novembrovom summite skupiny G20 (20 najväčších svetových ekonomík) vlani v Austrálii takmer všetci lídri, s výnimkou EÚ, hovorili o potrebe investovať do hospodárskeho rastu svojich krajín.
Taliansky premiér považuje za rozhodujúci a kľúčový moment pre budúcnosť Európy, aby sa zamerala na schopnosť investovať do nasledujúcich generácií, a nie do udržania tradičnej koncepcie.
Odborníci s napätím očakávajú, či šéf ECB Mario Draghi vo štvrtok 22. januára oznámi, že banka začne nakupovať dlhopisy eurozóny, a špekulujú, že na tieto nákupy vyčlení zhruba 500 miliárd eur. Takéto "tlačenie peňazí" sa označuje termínom kvantitatívne uvoľňovanie (QE) a jeho cieľom bude oživiť hospodársky rast a zabrániť deflácii v eurozóne.
Odporcovia QE na čele s najväčšou ekonomikou bloku Nemeckom sa však obávajú, že sa tým zmierni tlak na problematické zadlžené štáty, ako je napríklad Grécko, a tie následne poľavia pri ozdravovaní svojich financií. Aj Taliansko, tretia najväčšia ekonomika eurozóny, zápasí s obrovským štátnym dlhom, ktorý už dosiahol 130 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Renzi konštatoval, že ECB spolu s komisiou "môžu pomôcť Európe vyslať nové posolstvo o smerovaní svojej ekonomiky".
Pripomenul tiež, že na novembrovom summite skupiny G20 (20 najväčších svetových ekonomík) vlani v Austrálii takmer všetci lídri, s výnimkou EÚ, hovorili o potrebe investovať do hospodárskeho rastu svojich krajín.
Taliansky premiér považuje za rozhodujúci a kľúčový moment pre budúcnosť Európy, aby sa zamerala na schopnosť investovať do nasledujúcich generácií, a nie do udržania tradičnej koncepcie.
Odborníci s napätím očakávajú, či šéf ECB Mario Draghi vo štvrtok 22. januára oznámi, že banka začne nakupovať dlhopisy eurozóny, a špekulujú, že na tieto nákupy vyčlení zhruba 500 miliárd eur. Takéto "tlačenie peňazí" sa označuje termínom kvantitatívne uvoľňovanie (QE) a jeho cieľom bude oživiť hospodársky rast a zabrániť deflácii v eurozóne.
Odporcovia QE na čele s najväčšou ekonomikou bloku Nemeckom sa však obávajú, že sa tým zmierni tlak na problematické zadlžené štáty, ako je napríklad Grécko, a tie následne poľavia pri ozdravovaní svojich financií. Aj Taliansko, tretia najväčšia ekonomika eurozóny, zápasí s obrovským štátnym dlhom, ktorý už dosiahol 130 % hrubého domáceho produktu (HDP).
FOTOGALÉRIA: Davos hostí Svetové ekonomické fórum
