Uvedené mnohomiliardové investície podľa plánov EK pôjdu do plynárenskej infraštruktúry, ropy, avšak značná časť z nich sa venuje čistým energiám.
Autor TASR
Brusel 18. mája (TASR) - Európska únia má v úmysle zmobilizovať do roku 2030 až 300 miliárd eur (210 miliárd do konca programovacieho obdobia v roku 2027), aby ukončila svoju závislosť od ruskej ropy a plynu. Vyplýva to z plánu REPowerEU, ktorý v stredu predstavila Európska komisia (EK) a ktorý okrem iného navrhuje aj masívne rozšírenie zdrojov obnoviteľnej energie.
Uvedené mnohomiliardové investície podľa plánov EK pôjdu do plynárenskej infraštruktúry, ropy, avšak značná časť z nich sa venuje čistým energiám.
Plán REPowerEU vznikol ako reakcia na narušenie globálneho trhu s energiou, čo zapríčinila ruská invázia na Ukrajine. Plán má znížiť závislosť EÚ od ruských fosílnych palív a podporiť riešenia v boji proti klimatickej kríze.
Komisia v správe pre médiá spresnila, že masívne rozšírenie a zrýchlenie využívania zdrojov obnoviteľnej energie pri výrobe elektriny, v priemysle, zatepľovaní a ochladzovaní budov a doprave urýchli nezávislosť EÚ, podporí ekologický prechod a časom zníži aj ceny energií.
Exekutíva EÚ preto navrhla zvýšiť hlavný cieľ pre obnoviteľné zdroje energie do roku 2030 zo 40 % na 45 % v rámci legislatívneho balíka Fit for 55.
Stanovením tejto celkovej zvýšenej ambície sa vytvorí rámec pre ďalšie iniciatívy. Širšia solárna stratégia EÚ bude mať za cieľ zdvojnásobenie fotovoltaickej kapacity eurobloku do roku 2025 s inštalovaným výkonom 600 GW do roku 2030. Jej súčasťou má byť iniciatíva na masovejšie zavádzanie strešných solárnych panelov (Solar Rooftop Initiative), ktorá bude mať podobu zákonnej povinnosti inštalovať solárne panely na nové verejné a komerčné budovy a nové obytné domy.
Komisia plánuje zdvojnásobenie miery nasadenia tepelných čerpadiel a opatrenia na integráciu geotermálnej a solárnej tepelnej energie do modernizovaných systémov diaľkového a komunálneho vykurovania.
Do tejto oblasti zapadá aj odporúčanie EK na riešenie doteraz pomalého a zložitého povoľovania veľkých projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ako aj cielená zmena a doplnenie smernice o energii z obnoviteľných zdrojov s cieľom uznať energiu z obnoviteľných zdrojov ako prvoradý verejný záujem.
Členské štáty by podľa návrhu EK mali predstaviť prístupné oblasti pre inštaláciu obnoviteľných zdrojov energie a zaistiť skrátené a zjednodušené povoľovacie procesy v oblastiach s nižšími environmentálnymi rizikami. S cieľom pomôcť rýchlo identifikovať takéto prístupné oblasti EK ponúka k dispozícii súbory údajov o environmentálne citlivých oblastiach ako súčasť svojho nástroja digitálneho mapovania geografických údajov týkajúcich sa energetiky, priemyslu a infraštruktúry.
Komisia si stanovila za cieľ zaistiť 10 miliónov ton domácej výroby obnoviteľného vodíka a 10 miliónov ton zeleného vodíka z dovozu do roku 2030. Cieľom je nahradiť zemný plyn, uhlie a ropu v odvetviach, ktoré sa ťažko dekarbonizujú a tiež v dopravných sektoroch.
Na urýchlenie trhu so zeleným vodíkom by museli spoluzákonodarcovia schváliť zvýšené čiastkové ciele pre konkrétne sektory. Na urýchlenie vodíkových projektov sú na výskum vyčlenené dodatočné finančné prostriedky vo výške 200 miliónov eur a eurokomisia chce do leta dokončiť hodnotenie prvých dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu.
Podporiť rozšírenie zdrojov obnoviteľnej energie v rámci REPowerEU má aj Akčný plán pre biometán. Ten stanovuje konkrétne nástroje vrátane nového priemyselného partnerstva v oblasti biometánu a finančných stimulov na zvýšenie produkcie metánu na 35 miliárd kubických metrov do roku 2030, a to aj prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Uvedené mnohomiliardové investície podľa plánov EK pôjdu do plynárenskej infraštruktúry, ropy, avšak značná časť z nich sa venuje čistým energiám.
Plán REPowerEU vznikol ako reakcia na narušenie globálneho trhu s energiou, čo zapríčinila ruská invázia na Ukrajine. Plán má znížiť závislosť EÚ od ruských fosílnych palív a podporiť riešenia v boji proti klimatickej kríze.
Komisia v správe pre médiá spresnila, že masívne rozšírenie a zrýchlenie využívania zdrojov obnoviteľnej energie pri výrobe elektriny, v priemysle, zatepľovaní a ochladzovaní budov a doprave urýchli nezávislosť EÚ, podporí ekologický prechod a časom zníži aj ceny energií.
Exekutíva EÚ preto navrhla zvýšiť hlavný cieľ pre obnoviteľné zdroje energie do roku 2030 zo 40 % na 45 % v rámci legislatívneho balíka Fit for 55.
Stanovením tejto celkovej zvýšenej ambície sa vytvorí rámec pre ďalšie iniciatívy. Širšia solárna stratégia EÚ bude mať za cieľ zdvojnásobenie fotovoltaickej kapacity eurobloku do roku 2025 s inštalovaným výkonom 600 GW do roku 2030. Jej súčasťou má byť iniciatíva na masovejšie zavádzanie strešných solárnych panelov (Solar Rooftop Initiative), ktorá bude mať podobu zákonnej povinnosti inštalovať solárne panely na nové verejné a komerčné budovy a nové obytné domy.
Komisia plánuje zdvojnásobenie miery nasadenia tepelných čerpadiel a opatrenia na integráciu geotermálnej a solárnej tepelnej energie do modernizovaných systémov diaľkového a komunálneho vykurovania.
Do tejto oblasti zapadá aj odporúčanie EK na riešenie doteraz pomalého a zložitého povoľovania veľkých projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ako aj cielená zmena a doplnenie smernice o energii z obnoviteľných zdrojov s cieľom uznať energiu z obnoviteľných zdrojov ako prvoradý verejný záujem.
Členské štáty by podľa návrhu EK mali predstaviť prístupné oblasti pre inštaláciu obnoviteľných zdrojov energie a zaistiť skrátené a zjednodušené povoľovacie procesy v oblastiach s nižšími environmentálnymi rizikami. S cieľom pomôcť rýchlo identifikovať takéto prístupné oblasti EK ponúka k dispozícii súbory údajov o environmentálne citlivých oblastiach ako súčasť svojho nástroja digitálneho mapovania geografických údajov týkajúcich sa energetiky, priemyslu a infraštruktúry.
Komisia si stanovila za cieľ zaistiť 10 miliónov ton domácej výroby obnoviteľného vodíka a 10 miliónov ton zeleného vodíka z dovozu do roku 2030. Cieľom je nahradiť zemný plyn, uhlie a ropu v odvetviach, ktoré sa ťažko dekarbonizujú a tiež v dopravných sektoroch.
Na urýchlenie trhu so zeleným vodíkom by museli spoluzákonodarcovia schváliť zvýšené čiastkové ciele pre konkrétne sektory. Na urýchlenie vodíkových projektov sú na výskum vyčlenené dodatočné finančné prostriedky vo výške 200 miliónov eur a eurokomisia chce do leta dokončiť hodnotenie prvých dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu.
Podporiť rozšírenie zdrojov obnoviteľnej energie v rámci REPowerEU má aj Akčný plán pre biometán. Ten stanovuje konkrétne nástroje vrátane nového priemyselného partnerstva v oblasti biometánu a finančných stimulov na zvýšenie produkcie metánu na 35 miliárd kubických metrov do roku 2030, a to aj prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)