Bratislava 26. januára (TASR) - Reštaurácie očakávajú od novely Zákonníka práce (ZP) ďalšie straty. Až 68 % z nich volá aj po obmedzení použitia príspevku na stravovanie len na gastro sektor, reštaurácie. Uviedla to Magdaléna Koreny, hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro.

Priblížila, že parlament sa na januárovej schôdzi bude v druhom čítaní venovať aj zmenám v príspevku na stravovanie. Novela ZP bude okrem iného znamenať aj ďalší odliv peňazí z koronakrízou ťažko skúšaného gastrosektora.

Upozornila, že podľa prieskumov ľudia v prípade vyplácania stravného v hotovosti použijú peniaze na iné účely ako na jedlo. Naopak, ako pomoc v tejto situácii uviedli podľa jej informácií až dve tretiny reštaurácií v prieskume agentúry 2muse obmedzenie používania príspevku na stravovanie len na reštaurácie. Tie sú už niekoľko mesiacov zatvorené, na rozdiel od maloobchodných prevádzok.

Podčiarkla, že návrh, ktorým sa upravuje Zákonník práce, pritom kritizuje okrem opozície aj časť zamestnávateľských združení. Spôsobí im totiž náklady navyše. V prípade, že čo i len jeden zamestnanec bude chcieť dostávať gastrolístok alebo gastrokartu, bude musieť zamestnávateľ viesť dva paralelné systémy.

A keďže reštaurácie očakávajú, že aj po odznení krízy pôjdu ich tržby v dôsledku pripravovanej zmeny v ZP dole, považujú voľbu finančnej hotovosti za hrozbu pre gastrosektor aj do budúcnosti.

Priblížila, že existenčné obavy zdieľajú aj stovky reštaurácií, ktoré sa vyjadrili v januárovom prieskume agentúry 2muse. Pre väčšinu prevádzok (90 %) je ich súčasná finančná situácia zlá, pre takmer dve tretiny až alarmujúca. Ich obavy sú najmä existenčného charakteru, pričom štvrtina z nich sa obáva bankrotu.

Vzhľadom na obmedzenia týkajúce sa prevádzky reštaurácií je preto podľa Pomoci pre gastro mimoriadne dôležité riešiť nielen všeobecnú formu podpory, ale najmä rýchlu a adresnú pomoc pre tento sektor.

To, že by štát mal reštauráciám v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 zabezpečiť finančnú pomoc si myslí až 98 % reštaurácií. Práve obmedzenie použitia stravných lístkov a kariet na reštaurácie považuje za dobré riešenie až 68 % gastroprevádzok.

Upozornila, že v zahraničí pritom príspevok na stravné podporujú či ho dokonca zvyšujú. Je to prípad napríklad Rakúska, ktoré zdvojnásobilo daňové oslobodenie stravných lístkov, alebo Rumunska, ktoré ho zvýšilo o 25 %. Vo Francúzsku stúpla hodnota gastrolístkov.

Dodala, že pozitívnym krokom je aj zavedenie elektronických stravovacích kariet, ktoré sú veľmi účinné pri ešte lepšej kontrole účelu použitia. Ponúkajú možnosť presnejšieho monitorovania a sledovania výdavkov a podieľajú sa na digitálnej transformácii krajiny.

Iniciatívu Pomoc pre gastro podporuje skoro 600 reštaurácií a gastro prevádzok.