Europoslanec Vladimír Maňka pripomenul, že Európsky parlament (EP) nebude brzdou pre skoré zavedenie tohto piliera bankovej únie.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 11. marca (TASR) - Ministri financií EÚ (Ecofin) sa na dnešnom stretnutí v Bruseli pokúšali dosiahnuť kompromis pri tvorbe prvkov jednotného rezolučného mechanizmu, ktorý má chrániť daňových poplatníkov v EÚ pred krachom bánk.
Mechanizmus zameraný na sanáciu problémových bánk eurozóny je druhým pilierom bankovej únie, ktorej vytváranie sa považuje za kľúčové pre obnovenie dôvery v spoločnú menu EÚ.
Ministri financií v Bruseli vyjadrili nádej, že sa podarí presadiť zmluvu aj cez europarlament ešte pred májovými eurovoľbami. V opačnom prípade by sa celý proces pozastavil a pokračoval až v roku 2015, čo by mohlo byť na úkor dôveryhodnosti EÚ.
"Keby sme to neschválili na aprílovom stretnutí parlamentu, tak sa to odloží o niekoľko mesiacov. Ale my chceme, aby to platilo už od januára 2015," uviedol pre TASR poslanec Maňka.
Europoslanec zdôraznil, že bez vytvorenia bankovej únie nemôže dobre fungovať EÚ ako taká. A pripomenul, že europarlament vlani schválil jednotný bankový dohľad ako prvý pilier bankovej únie, má politickú vôľu odobriť aj ďalšiu etapu, čiže mechanizmus na zachraňovanie bánk, a zákonodarný zbor EÚ je ústretový aj voči zavedeniu jednotnej ochrany vkladov, čím by sa zavŕšil projekt bankovej únie.
Maňka spresnil, že rezolučný mechanizmus by mal do desať rokov naakumulovať 1,5 % vkladov ako akýsi poistný balík toho, čo majú ľudia nasporené v bankách.
"Tak by sa vytvoril systém, že daňoví poplatníci by sa nemuseli skladať na krachujúce banky, bolo by to na pleciach akcionárov," uviedol Maňka.
Minister Kažimír v tomto kontexte upozornil, že v rámci dnešných náročných diskusií padol aj kompromisný návrh na skrátenie plánovaného desaťročného obdobia na napĺňanie vkladov rezolučného fondu na osem rokov. Tu však bude potrebný konsenzus členských štátov a tiež súhlas europarlamentu a Európskej komisie (EK).
Kažimír naznačil, že medzi problémové časti rokovaní patrí budúci spôsob rozhodovania o záchrane bánk, teda, akú úlohu budú mať v tomto procese Európska komisia, rezolučný výbor a Rada ministrov. Dodal, že EP sa snaží celý tento proces odpolitizovať.
"Slovensko má názor blízky Nemecku, čiže snažíme sa, aby peniaze daňových poplatníkov neboli použité pri záchrane bánk, ale iba zdroje z poplatkov komerčných bánk," povedal Kažimír.
Minister financií uviedol, že ak sa nepodarí presadiť rezolučný mechanizmus pred eurovoľbami, nastane "technický pat" spôsobený konštituovaním nových inštitúcií po voľbách, pričom sa ministri k téme rezolučného mechanizmu dostanú až v októbri, to už ale EÚ bude v očakávaní dôležitých novembrových záťažových testov bánk, na čo sa tiež treba dobre pripraviť.
Mechanizmus zameraný na sanáciu problémových bánk eurozóny je druhým pilierom bankovej únie, ktorej vytváranie sa považuje za kľúčové pre obnovenie dôvery v spoločnú menu EÚ.
Ministri financií v Bruseli vyjadrili nádej, že sa podarí presadiť zmluvu aj cez europarlament ešte pred májovými eurovoľbami. V opačnom prípade by sa celý proces pozastavil a pokračoval až v roku 2015, čo by mohlo byť na úkor dôveryhodnosti EÚ.
"Keby sme to neschválili na aprílovom stretnutí parlamentu, tak sa to odloží o niekoľko mesiacov. Ale my chceme, aby to platilo už od januára 2015," uviedol pre TASR poslanec Maňka.
Europoslanec zdôraznil, že bez vytvorenia bankovej únie nemôže dobre fungovať EÚ ako taká. A pripomenul, že europarlament vlani schválil jednotný bankový dohľad ako prvý pilier bankovej únie, má politickú vôľu odobriť aj ďalšiu etapu, čiže mechanizmus na zachraňovanie bánk, a zákonodarný zbor EÚ je ústretový aj voči zavedeniu jednotnej ochrany vkladov, čím by sa zavŕšil projekt bankovej únie.
Maňka spresnil, že rezolučný mechanizmus by mal do desať rokov naakumulovať 1,5 % vkladov ako akýsi poistný balík toho, čo majú ľudia nasporené v bankách.
"Tak by sa vytvoril systém, že daňoví poplatníci by sa nemuseli skladať na krachujúce banky, bolo by to na pleciach akcionárov," uviedol Maňka.
Minister Kažimír v tomto kontexte upozornil, že v rámci dnešných náročných diskusií padol aj kompromisný návrh na skrátenie plánovaného desaťročného obdobia na napĺňanie vkladov rezolučného fondu na osem rokov. Tu však bude potrebný konsenzus členských štátov a tiež súhlas europarlamentu a Európskej komisie (EK).
Kažimír naznačil, že medzi problémové časti rokovaní patrí budúci spôsob rozhodovania o záchrane bánk, teda, akú úlohu budú mať v tomto procese Európska komisia, rezolučný výbor a Rada ministrov. Dodal, že EP sa snaží celý tento proces odpolitizovať.
"Slovensko má názor blízky Nemecku, čiže snažíme sa, aby peniaze daňových poplatníkov neboli použité pri záchrane bánk, ale iba zdroje z poplatkov komerčných bánk," povedal Kažimír.
Minister financií uviedol, že ak sa nepodarí presadiť rezolučný mechanizmus pred eurovoľbami, nastane "technický pat" spôsobený konštituovaním nových inštitúcií po voľbách, pričom sa ministri k téme rezolučného mechanizmu dostanú až v októbri, to už ale EÚ bude v očakávaní dôležitých novembrových záťažových testov bánk, na čo sa tiež treba dobre pripraviť.