Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hovorkyňa ministerstva dopravy poznamenala, že medzi projektami, ktoré bude SR presadzovať, je aj budovanie vysokorýchlostného vlakového spojenia krajín V4.
Autor TASR
Bratislava 25. januára (TASR) - Modernizácia železničnej trate Žilina - Košice - Čierna nad Tisou, stav prípravy slovenskej časti projektu vysokorýchlostnej železnice V4 i modernizácia prístavu v Bratislave. To boli hlavné body rokovania štátnej tajomníčky Ministerstva dopravy (MD) SR Denisy Žilákovej s Heraldom Ruijtersom z Generálneho riaditeľstva pre mobilitu a dopravu (DG MOVE) v Európskej komisii (EK). Informovala o tom hovorkyňa MD Petra Poláčiková.
"Veľmi oceňujeme záujem Európskej komisie o modernizáciu dopravnej infraštruktúry na Slovensku, svedčí o tom aj osobná návšteva pána Heralda Ruijtersa. Sme si vedomí všetkých záväzkov, ktoré máme v oblasti modernizácie a výstavby železničných koridorov. Pracujeme naozaj tvrdo na tom, aby sme ďalej mohli na tieto projekty čerpať eurofondy," uviedla Žiláková.
O možnosti získavať európske zdroje svedčí podľa nej aj informácia, s ktorou do Bratislavy prišiel Ruijters, že Slovensko získalo viac ako 69 miliónov eur z Nástroja na prepájanie Európy (CEF) na výstavbu druhej etapy severného obchvatu Prešova a na projektovú prípravu ďalších úsekov R4 smerom na hranicu s Poľskom.
Predmetom rokovania boli podľa hovorkyne pripravované projekty do CEF v rámci aktuálneho rozpočtu EÚ, ale aj projekty do programového obdobia 2028 - 2034 vzhľadom na fakt, že plánovanie dopravných stavieb je dlhodobý proces.
Poznamenala, že medzi projektami, ktoré bude SR presadzovať, je aj budovanie vysokorýchlostného vlakového spojenia krajín V4. Slovensko nechce byť v tomto procese obídené, preto vynakladá maximálne úsilie pri tvorbe a finalizácii štúdie uskutočniteľnosti, aby sa mohlo pokračovať s prípravou projektu a dobehli sa ostatné krajiny V4.
Modernizácia prístavov na Dunaji je podľa Poláčikovej téma, ktorá bola v posledných rokoch odsunutá. Vďaka modernizácii by bolo možné presunúť značnú časť tovarov na vodnú cestu a tak odľahčiť cesty a železnice. V prípade bratislavského prístavu bude potrebné dokončiť proces majetkoprávneho vysporiadania, aby mali Verejné prístavy vlastníctvo pozemkov a infraštruktúry a mohli na modernizáciu čerpať eurofondy, vrátane CEF.
Ruijters sa so Žilákovou dohodli na stretnutí na východe Slovenska v druhej polovici apríla 2024, kde by boli prizvaní aj kolegovia z Poľska, Maďarska, Rumunska, Moldavska a Ukrajiny, ako i zástupcovia EK, aby videli prihraničný región a potenciál nových projektov a prepojení aj v súvislosti s koridormi solidarity. Práve napojenie Európskej únie na Ľvov má strategický význam pre podporu Ukrajiny.
"Veľmi oceňujeme záujem Európskej komisie o modernizáciu dopravnej infraštruktúry na Slovensku, svedčí o tom aj osobná návšteva pána Heralda Ruijtersa. Sme si vedomí všetkých záväzkov, ktoré máme v oblasti modernizácie a výstavby železničných koridorov. Pracujeme naozaj tvrdo na tom, aby sme ďalej mohli na tieto projekty čerpať eurofondy," uviedla Žiláková.
O možnosti získavať európske zdroje svedčí podľa nej aj informácia, s ktorou do Bratislavy prišiel Ruijters, že Slovensko získalo viac ako 69 miliónov eur z Nástroja na prepájanie Európy (CEF) na výstavbu druhej etapy severného obchvatu Prešova a na projektovú prípravu ďalších úsekov R4 smerom na hranicu s Poľskom.
Predmetom rokovania boli podľa hovorkyne pripravované projekty do CEF v rámci aktuálneho rozpočtu EÚ, ale aj projekty do programového obdobia 2028 - 2034 vzhľadom na fakt, že plánovanie dopravných stavieb je dlhodobý proces.
Poznamenala, že medzi projektami, ktoré bude SR presadzovať, je aj budovanie vysokorýchlostného vlakového spojenia krajín V4. Slovensko nechce byť v tomto procese obídené, preto vynakladá maximálne úsilie pri tvorbe a finalizácii štúdie uskutočniteľnosti, aby sa mohlo pokračovať s prípravou projektu a dobehli sa ostatné krajiny V4.
Modernizácia prístavov na Dunaji je podľa Poláčikovej téma, ktorá bola v posledných rokoch odsunutá. Vďaka modernizácii by bolo možné presunúť značnú časť tovarov na vodnú cestu a tak odľahčiť cesty a železnice. V prípade bratislavského prístavu bude potrebné dokončiť proces majetkoprávneho vysporiadania, aby mali Verejné prístavy vlastníctvo pozemkov a infraštruktúry a mohli na modernizáciu čerpať eurofondy, vrátane CEF.
Ruijters sa so Žilákovou dohodli na stretnutí na východe Slovenska v druhej polovici apríla 2024, kde by boli prizvaní aj kolegovia z Poľska, Maďarska, Rumunska, Moldavska a Ukrajiny, ako i zástupcovia EK, aby videli prihraničný región a potenciál nových projektov a prepojení aj v súvislosti s koridormi solidarity. Práve napojenie Európskej únie na Ľvov má strategický význam pre podporu Ukrajiny.
