Bratislava 19. mája (TASR) – Ministerstvo dopravy i Národná diaľničná spoločnosť (NDS) chcú pre diaľničnú križovatku Triblavina pokračovať v rokovaniach s verejnosťou, ktoré by pomohli nájsť riešenia na zlepšenie dopravnej situácie v tejto lokalite. Po dnešnom rokovaní parlamentného hospodárskeho výboru to uviedol štátny tajomník rezortu dopravy Viktor Stromček s tým, že chápu aktivity ľudí, ktorí majú pripomienky k Triblavine, alebo navrhujú iné dopravné riešenia. "Vždy im je a bude vytvorený priestor," podotkol.

Pôvodne navrhované riešenie diaľnice D1 a križovatky Triblavina so šiestimi pruhmi, so súbežnými kolektormi po oboch stranách diaľnice, sa v nadväzujúcom projekte pre stavebné povolenie mení na diaľnicu s ôsmimi pruhmi bez kolektorov. Podľa Stromčeka k tejto zmene NDS pristúpila na základe nových dopravných prieskumov. "Chceme, aby tam bola priepustnosť. Sú tam hneď vedľa seba dve križovatky na diaľnici. Nie je možne pripojiť každú jednu obec na diaľnicu. Toľko križovatiek sa stavať nedá," skonštatoval.

Ako spresnil, v tejto lokalite vznikne križovatka Blatné, Triblavina či Ivanka sever. "Dôjde tam k výraznému zlepšeniu dopravnej infraštruktúry," tvrdí Stromček. Podľa neho to však neznamená, že budú vyriešené všetky "boľačky" tohto regiónu.

Zástupcovia petície za prestavbu diaľnice D1 a križovatky Triblavina so súbežnými kolektormi a v súlade s vydanými povoleniami z roku 2013, sú z dnešného rokovania sklamaní. Ako tvrdia, doteraz nevedia, prečo k zmenám došlo. "Medzi Bratislavou a Trnavou je naprojektovaných 11 zjazdov pre priľahlé regionálne cesty. Dnes je to zredukované. V našej lokalite Chorvátsky Grob, Ivanka pri Dunaji, Vajnory, Bernolákovo nám berú z troch zjazdov dva a robia len jeden," upozornil starosta bratislavských Vajnôr a zástupca petície Ján Mrva.

Petičnému výboru nie sú známe žiadne kroky, ktoré by kompenzovali túto redukciu. O kompromisných návrhoch zo strany NDS či rezortu dopravy nevie, no upozorňuje, že ak by k nim došlo, bolo by potrebné dodržať zákon, zmeniť územný plán Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a celý proces by sa tak vrátil na začiatok. "Chceme, aby pokračoval legitímny proces výstavby, ktorý bol schválený v roku 2013," uviedol Mrva s tým, že zvažujú formy verejného protestu na podporu petície a kroky v trestnoprávnej rovine či podanie podnetu na prokuratúru.

Pre zmeny v križovatke Triblavina podali zástupcovia petície v apríli podnet už na Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) a Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). Požadujú v ňom, aby úrady preskúmali zbytočné vynakladanie finančných prostriedkov na projektovú dokumentáciu, ktorú nebude možné realizovať.

NDS začiatkom mája zverejnila komplexnú dokumentáciu ku križovatke Triblavina, ktorá má verejnosti poskytnúť odborný pohľad, prečo sa pôvodne navrhované riešenie mení. NDS však ešte na aprílovom verejnom rokovaní na Úrade BSK uviedla, že prestavba podľa pôvodného navrhovaného riešenia by spôsobila problémy v doprave. Riešenie, ktoré sa v minulosti dostalo aj do územného plánu BSK, už podľa NDS nie je aktuálne a znamenalo by také dopravné problémy, aké sú napríklad na bratislavskom Prístavnom moste.

Pre TASR zároveň spoločnosť uviedla, že stavebné práce v križovatke Triblavina sú realizované v súlade s právoplatným stavebným povolením. Ako tvrdí, zmenu technického riešenia na tejto stavbe navrhla tak, že nerozširuje územie pre diaľnicu nad rámec vydaného územného rozhodnutia. "Zmena technického riešenia teda nemôže byť v rozpore s územným rozhodnutím, keďže nové technické riešenie nezaberá územie nad rámec tohto rozhodnutia," uviedla NDS. Navrhované technické riešenie podľa nej súvisí so zefektívnením predmetnej stavby, ako aj nadväzujúcimi úsekmi medzi Bratislavou a Sencom v rámci skapacitnenia diaľnice D1.