Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa riaditeľa sliačskych kúpeľov Martina Beňucha je kúpeľníctvo pokladom Slovenska, ktorý treba zveľaďovať.
Autor TASR
Sliač 11. septembra (TASR) - Zahraniční klienti slovenských kúpeľov tvoria dôležitú súčasť cestovného ruchu (CR). Na celkových príjmoch CR sa podieľajú 14 percentami. Víziou Ministerstva dopravy (MD) SR, ktoré CR zastrešuje, je ešte zvýšiť ich počty. Pre TASR to počas konferencie s názvom Vízia slovenského kúpeľníctva uviedla štátna tajomníčka Ministerstva dopravy (MD) SR Katarína Bruncková.
"Zdravotný turizmus je na Slovensku veľmi silný," konštatovala. Klienti zo zahraničia tvorili pred pandémiou nového koronavírusu podľa údajov Asociácie slovenských kúpeľov asi pätinu zo 185.000 klientov slovenských kúpeľov odliečených za rok v období pred pandémiou. Kúpeľníctvo je podľa Brunckovej zahrnuté aj v ministerstvom nedávno spracovanej Stratégii cestovného ruchu do roku 2030.
Podľa riaditeľa sliačskych kúpeľov Martina Beňucha je kúpeľníctvo pokladom Slovenska, ktorý treba zveľaďovať. "Kúpele by v budúcnosti nemali byť len miestom na liečbu určitých diagnóz či pooperačných stavov, ale aj miestom na prevenciu a tiež miestom, kde sa liečia aj duševné choroby, ktorých podľa štatistík neustále pribúda," povedal pre TASR.
Ako uviedla prezidentka Asociácie slovenských kúpeľov Janka Zálešáková, kúpeľníctvo treba vnímať ako súčasť zdravotníckeho systému krajiny. Kúpele výrazne pomáhali a pomáhajú aj pri liečbe ľudí po prekonaní ochorenia COVID-19. Pandémia však v uplynulých rokoch výrazne zasiahla do chodu kúpeľov. "Situácia sa mierne zlepšila v roku 2022 a výraznejšie v tomto roku, keď začali stúpať počty klientov. Zvýšili sa aj počty samoplatcov, ale ich pobyty sa na druhej strane skrátili," konštatovala.
Kúpele sa v posledných dvoch rokoch riadia tzv. úhradovou vyhláškou, ktorá pre všetky typy zdravotnej starostlivosti určuje, koľko peňazí do nich môže ísť. "Kúpele dostávajú len 0,88 percenta zo všetkých výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Na porovnanie, v ČR je to 2,1 percenta," pripomenula. Podľa nej cena za jeden deň pobytu v kúpeľoch vrátane vyšetrenia lekárom je 48 eur, čo je neúnosné a kúpeľné zariadenia potom siahali po rôznych doplatkoch.
Klientov v kúpeľoch bude aj preto tento rok menej, ako to bolo v roku 2019. V období krátko pred pandémiou sa v slovenských kúpeľoch liečilo asi 185.000 pacientov, vlani to bolo asi 160.000. Podľa Zálešákovej klientov, ktorým hradí pobyt zdravotná poisťovňa, je aktuálne v porovnaní s obdobím pred pandémiou menej asi o 10.000. O polovicu menej je aj zahraničných klientov. "A práve oni sú garanciou kvality našich kúpeľov," dodala.
Podľa Zálešákovej by sa mal v kúpeľoch zmeniť cenník liečených diagnóz a čo najskôr by sa mala riešiť aj otázka liečby duševného zdravia a viac treba investovať do liečby detských pacientov.
"Zdravotný turizmus je na Slovensku veľmi silný," konštatovala. Klienti zo zahraničia tvorili pred pandémiou nového koronavírusu podľa údajov Asociácie slovenských kúpeľov asi pätinu zo 185.000 klientov slovenských kúpeľov odliečených za rok v období pred pandémiou. Kúpeľníctvo je podľa Brunckovej zahrnuté aj v ministerstvom nedávno spracovanej Stratégii cestovného ruchu do roku 2030.
Podľa riaditeľa sliačskych kúpeľov Martina Beňucha je kúpeľníctvo pokladom Slovenska, ktorý treba zveľaďovať. "Kúpele by v budúcnosti nemali byť len miestom na liečbu určitých diagnóz či pooperačných stavov, ale aj miestom na prevenciu a tiež miestom, kde sa liečia aj duševné choroby, ktorých podľa štatistík neustále pribúda," povedal pre TASR.
Ako uviedla prezidentka Asociácie slovenských kúpeľov Janka Zálešáková, kúpeľníctvo treba vnímať ako súčasť zdravotníckeho systému krajiny. Kúpele výrazne pomáhali a pomáhajú aj pri liečbe ľudí po prekonaní ochorenia COVID-19. Pandémia však v uplynulých rokoch výrazne zasiahla do chodu kúpeľov. "Situácia sa mierne zlepšila v roku 2022 a výraznejšie v tomto roku, keď začali stúpať počty klientov. Zvýšili sa aj počty samoplatcov, ale ich pobyty sa na druhej strane skrátili," konštatovala.
Kúpele sa v posledných dvoch rokoch riadia tzv. úhradovou vyhláškou, ktorá pre všetky typy zdravotnej starostlivosti určuje, koľko peňazí do nich môže ísť. "Kúpele dostávajú len 0,88 percenta zo všetkých výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Na porovnanie, v ČR je to 2,1 percenta," pripomenula. Podľa nej cena za jeden deň pobytu v kúpeľoch vrátane vyšetrenia lekárom je 48 eur, čo je neúnosné a kúpeľné zariadenia potom siahali po rôznych doplatkoch.
Klientov v kúpeľoch bude aj preto tento rok menej, ako to bolo v roku 2019. V období krátko pred pandémiou sa v slovenských kúpeľoch liečilo asi 185.000 pacientov, vlani to bolo asi 160.000. Podľa Zálešákovej klientov, ktorým hradí pobyt zdravotná poisťovňa, je aktuálne v porovnaní s obdobím pred pandémiou menej asi o 10.000. O polovicu menej je aj zahraničných klientov. "A práve oni sú garanciou kvality našich kúpeľov," dodala.
Podľa Zálešákovej by sa mal v kúpeľoch zmeniť cenník liečených diagnóz a čo najskôr by sa mala riešiť aj otázka liečby duševného zdravia a viac treba investovať do liečby detských pacientov.
