Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rezort dopravy zdôraznil, že vďaka memorandu bude mať Slovensko väčšiu flexibilitu pri využívaní prostriedkov z EIB.
Autor TASR
Bratislava 15. marca (TASR) – Slovenská republika bude užšie spolupracovať s Európskou investičnou bankou (EIB) pri financovaní železničnej dopravy. Vyplýva to z memoranda, ktoré podpísal štátny tajomník rezortu dopravy Jaroslav Kmeť a viceprezidentka EIB Lilyana Pavlova. Pod memorandum následne plánuje pridať podpis aj ministerstvo financií. TASR o tom informoval riaditeľ odboru komunikácie Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR Ivan Rudolf.
Memorandum okrem spolupráce pri dlhodobom financovaní rieši aj možnú technickú pomoc. Prioritou podľa MDV bude zabezpečenie prostriedkov na financovanie veľkých projektov. Na to, aby ich EIB podporila, však musia byť finančne aj spoločensky vysoko návratné.
"Železničný harmonogram, ktorý sme pripravili, hovorí jasne a transparentne o tom, ako budeme postupovať pri príprave, modernizácii či rekonštrukcii železníc v nasledujúcich desiatich rokoch. Máme strategický plán, ako preinvestovať 5 miliárd eur, pričom prehĺbenie spolupráce s Európskou investičnou bankou je logickým a vítaným krokom," skonštatoval Kmeť.
Rezort dopravy zdôraznil, že vďaka memorandu bude mať Slovensko väčšiu flexibilitu pri využívaní prostriedkov z EIB. Tými sa budú dať podľa potreby spolufinancovať a dopĺňať zdroje z plánu obnovy.
"EIB poskytne vláde SR technickú podporu pri príprave kľúčových projektov modernizácie železničného sektora. Doplnením grantov EÚ o prostriedky EIB dokážeme realizovať investície v objeme približne 4,8 miliardy eur hlavne do dostupnejšej, ekologickejšej a udržateľnejšej dopravnej siete na Slovensku, ktorá skráti cestovné časy, zlepší kvalitu života a podnikania, posilní obchod a prispeje k trvalo udržateľnému rozvoju všetkých regiónov Slovenska," poznamenala pri príležitosti podpisu memoranda viceprezidentka EIB. Modernizácia podľa nej umožní rýchlejšie dosiahnuť ciele v oblasti klímy a urýchliť posun smerom k uhlíkovo neutrálnej Európe, čo je cieľ, ktorý EÚ plánuje dosiahnuť do roku 2050.
Skupina EIB podľa rezortu dopravy investovala v roku 2021 na Slovensku 469 miliónov eur, čo v medziročnom porovnaní znamená nárast o 122 %. Investície sa prevažne zameriavali na podporu udržateľného rozvoja a snahu o rýchlejšie zotavenie slovenskej ekonomiky z pandémie ochorenia COVID-19.
Memorandum okrem spolupráce pri dlhodobom financovaní rieši aj možnú technickú pomoc. Prioritou podľa MDV bude zabezpečenie prostriedkov na financovanie veľkých projektov. Na to, aby ich EIB podporila, však musia byť finančne aj spoločensky vysoko návratné.
"Železničný harmonogram, ktorý sme pripravili, hovorí jasne a transparentne o tom, ako budeme postupovať pri príprave, modernizácii či rekonštrukcii železníc v nasledujúcich desiatich rokoch. Máme strategický plán, ako preinvestovať 5 miliárd eur, pričom prehĺbenie spolupráce s Európskou investičnou bankou je logickým a vítaným krokom," skonštatoval Kmeť.
Rezort dopravy zdôraznil, že vďaka memorandu bude mať Slovensko väčšiu flexibilitu pri využívaní prostriedkov z EIB. Tými sa budú dať podľa potreby spolufinancovať a dopĺňať zdroje z plánu obnovy.
"EIB poskytne vláde SR technickú podporu pri príprave kľúčových projektov modernizácie železničného sektora. Doplnením grantov EÚ o prostriedky EIB dokážeme realizovať investície v objeme približne 4,8 miliardy eur hlavne do dostupnejšej, ekologickejšej a udržateľnejšej dopravnej siete na Slovensku, ktorá skráti cestovné časy, zlepší kvalitu života a podnikania, posilní obchod a prispeje k trvalo udržateľnému rozvoju všetkých regiónov Slovenska," poznamenala pri príležitosti podpisu memoranda viceprezidentka EIB. Modernizácia podľa nej umožní rýchlejšie dosiahnuť ciele v oblasti klímy a urýchliť posun smerom k uhlíkovo neutrálnej Európe, čo je cieľ, ktorý EÚ plánuje dosiahnuť do roku 2050.
Skupina EIB podľa rezortu dopravy investovala v roku 2021 na Slovensku 469 miliónov eur, čo v medziročnom porovnaní znamená nárast o 122 %. Investície sa prevažne zameriavali na podporu udržateľného rozvoja a snahu o rýchlejšie zotavenie slovenskej ekonomiky z pandémie ochorenia COVID-19.
