Bratislava 29. apríla (TASR) – Podpora malých a stredných podnikov, znižovanie administratívneho zaťaženia daňovníkov, či podpora automobilového priemyslu. Toto sú hlavné ciele rozsiahleho návrhu zákona o dani z príjmov z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorý predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Ukončené má byť 17. mája tohto roka.

Právnou normou sa má zaviesť definícia mikrodaňovníka a s ňou súvisiace zmeny v zdaňovaní tejto skupiny, taktiež sa majú upraviť podmienky odpočtu daňovej straty.

Cieľom návrhu je i podpora malých a stredných podnikov. "Na základe analýzy zjednodušenia výpočtu základu dane pre malé a stredné podniky sa zavádzajú atraktívnejšie podmienky pre odpočet daňovej straty. Dochádza k zrušeniu rovnomernosti odpočtu daňovej straty a k predlženiu lehoty na jej odpočet," priblížilo MF SR. Okrem toho sa má prijatím právnej normy zvýšiť hranica pre platenie preddavkov u fyzických aj právnických osôb z 2500 eur na 5000 eur. "Zároveň sa výrazným spôsobom zjednodušuje výpočet poslednej známej daňovej povinnosti, od ktorej závisí povinnosť platenia preddavkov, pričom táto sa bude počítať výlučne zo základu dane z príjmov z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti zníženej o daňovú stratu," vysvetlilo ministerstvo.

Ďalšou oblasťou je znižovanie administratívneho zaťaženia daňovníkov. MF SR navrhuje zavedenie automatickej registrácie správcom dane, zjednodušiť sa majú aj podmienky na zahrňovanie do základu dane pri výdavkoch, ktoré sú súčasťou základu dane až po zaplatení. Znížiť sa má aj administratívna náročnosť pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti. Rezort financií navrhuje rozšírenie oslobodenia od dane pre vymedzené druhy nepeňažných príjmov a zavedenie možnosti zamestnávateľa vystaviť a doručiť zamestnancovi po vzájomnej dohode vymedzené druhy dokladov elektronickou formou. Zrušiť sa má aj povinnosť pre zamestnanca každoročne do konca januára podpisovať vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu.

Upraviť sa má aj oblasť platenia preddavkov na daň z príjmov. Zvýšiť sa má hranica pre povinnosť platenia preddavkov a zjednodušiť sa má výpočet poslednej známej daňovej povinnosti. Zjednodušiť sa má aj spôsob platenia preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v prípade neexistencie zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane. Rezort financií navrhuje aj zjednotenie lehoty na vyrovnanie preddavkov na daň platených do lehoty na podanie daňového priznania novovzniknutého daňovníka s ostatnými daňovníkmi.

Návrh zákona obsahuje aj opatrenia zamerané na podporu automobilového priemyslu. Zaviesť sa má nová odpisová skupina pre elektromobily. "Cieľom je zvýšiť motiváciu podnikateľského sektora na obstaranie elektromobilu s cieľom podpory nízkoemisnej, resp. bezemisnej formy dopravy," priblížilo MF SR.

Návrhom zákona sa má zvýšiť suma oslobodeného nepeňažného plnenia zamestnanca z dôvodu zabezpečenia ubytovania. Zvýšiť sa má aj podpora podnikového výskumu a vývoja prostredníctvom odpočtu (výdavkov) nákladov vynaložených na výskum a vývoj.

Prijatie návrhu má mať pozitívne sociálne vplyvy na zamestnancov. Daňovo oslobodený príspevok na dopravu má podľa MF SR viac pokryť náklady spojené s cestovaním zamestnancov do práce a zároveň zabezpečiť čo najefektívnejšie využívanie autobusov zo strany zamestnávateľa na dopravu pracovníkov. Po novom sa má zvýšiť aj príspevok zamestnávateľa na ubytovanie na 100 eur. Oslobodený od dane má byť aj príspevok zo sociálneho fondu na preventívnu zdravotnú starostlivosť nad rámec zákona. "Ide o pozitívne vnímané opatrenie, ktorým zamestnávateľ podporí účasť zamestnancov na preventívnych zdravotných prehliadkach a efektívnym a účinným spôsobom bude u zamestnancov podporovať ochranu ich zdravia a prevenciu pred rôznymi civilizačnými ochoreniami," zdôvodnilo MF SR.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to v objeme 12.800 eur v roku 2019, 83.200 eur v roku 2020, 64.200 eur v roku 2021 a 58.600 eur v roku 2022. Zmeny majú začať platiť od 1. januára 2020, niektoré však až od roku 2021.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to v objeme 12,8 milióna eur v roku 2019, 82,3 milióna eur v roku 2020, 64,2 milióna eur v roku 2021 a 58,6 milióna eur v roku 2022. Zmeny majú začať platiť od 1. januára 2020, niektoré však až od roku 2021.