Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Veľká analýza vplyvov by sa mala podľa návrhu ÚHP vykonávať pri materiáloch s vplyvom napríklad nad 10 miliónov eur alebo pri rozsiahlych zmenách verejných politík.
Autor TASR
Bratislava 19. októbra (TASR) - Kvalitu prijímanej legislatívy na Slovensku by mohlo zvýšiť posilnenie rozhodovania ministrov a poslancov na základe dát a analýz. Pomohlo by napríklad rozdelenie posudzovania vplyvov zákonov na malú a veľkú analýzu. Komplexnejšia štúdia by sa vykonávala pre približne desatinu najdôležitejších návrhov s rozsiahlym vplyvom. Pre všetky ostatné by sa analýza výrazne zjednodušila. Navrhuje to Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) Ministerstva financií (MF) SR v aktuálnej štúdii, ktorú predstavil vo štvrtok.
"V posledných rokoch sme evidovali to, že v schvaľovaní rôznych zákonov a pozmeňovacích návrhov bol dosť veľký chaos, čo potom vyvolalo ďalšiu nestabilitu v legislatíve, čo je veľmi zlé z pohľadu fungovania ľudí aj firiem na Slovensku. Je dôležité, aby sme aj v schvaľovaní dokumentov mali väčší poriadok, väčšiu transparentnosť a tým čakáme, že aj kvalita zákonov bude napokon vyššia. Od toho sa potom odvíja aj kvalita života na Slovensku," priblížil na stretnutí s novinármi dočasne poverený minister financií Michal Horváth.
Veľká analýza vplyvov by sa mala podľa návrhu ÚHP vykonávať pri materiáloch s vplyvom napríklad nad 10 miliónov eur alebo pri rozsiahlych zmenách verejných politík. Pozostávala by z komplexnej štúdie s dôrazom na zhodnotenie alternatív a ich finančnej a ekonomickej návratnosti. Zároveň by obsahovala analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne veci a životné prostredie. Pri hranici nastavenej na 10 miliónov eur by veľkou analýzou vplyvov prešla v priemere menej než stovka materiálov ročne.
Dôležitou súčasťou navrhovaných zmien by bolo vytvorenie Rady na posudzovanie vplyvov ako povinného poradného orgánu vlády. Posilnený Parlamentný inštitút by zase poskytoval podporu poslancom Národnej rady (NR) SR. Posúdenie vplyvov by malo podľa ÚHP prebiehať aj pri pozmeňovacích návrhoch v parlamente. Pre lepšiu informovanosť a rozhodovanie poslancov by sa tiež mali predĺžiť lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch.
Na Slovensku je podľa útvaru evidentné zvyšovanie tempa novelizácie legislatívy. Častá zmena predpisov pritom zvyšuje nepredvídateľnosť práva a náklady na jeho dodržiavanie. "V roku 2017 vstúpili zákony, vyhlášky a nariadenia do účinnosti 811-krát. Odvtedy je viditeľný rastúci trend. V roku 2022 to bolo 1354-krát, čo je o takmer 70 % viac ako v roku 2017 a o pätinu viac ako je dlhodobý priemer počas rokov 2012 - 2021," vyčíslil ÚHP. Zároveň upozornil, že stále viac materiálov schvaľovaných na vláde neprechádza predtým štandardným legislatívnym procesom.
Rastie tiež počet poslaneckých noviel, pričom posudzovanie ich vplyvov je podľa ÚHP nedostatočné. "Po roku 2019 výrazne rástol počet schválených zmien zákona od poslancov. Priemerný počet za obdobie 2003 až 2018 bol 19 zákonov ročne. Priemer za roky 2019 až 2022 bol až 54 zákonov ročne," vyčíslil útvar. Medzi rokmi 2010 a 2017 bol podiel zákonov, ktoré boli prijaté z iniciatívy poslancov, na úrovni menej než 15 % oproti vyše 85 % z iniciatívy vlády. Tento pomer však v rokoch 2021 a 2022 výrazne vzrástol, a to na 40 % ku 60 %.
"V posledných rokoch sme evidovali to, že v schvaľovaní rôznych zákonov a pozmeňovacích návrhov bol dosť veľký chaos, čo potom vyvolalo ďalšiu nestabilitu v legislatíve, čo je veľmi zlé z pohľadu fungovania ľudí aj firiem na Slovensku. Je dôležité, aby sme aj v schvaľovaní dokumentov mali väčší poriadok, väčšiu transparentnosť a tým čakáme, že aj kvalita zákonov bude napokon vyššia. Od toho sa potom odvíja aj kvalita života na Slovensku," priblížil na stretnutí s novinármi dočasne poverený minister financií Michal Horváth.
Veľká analýza vplyvov by sa mala podľa návrhu ÚHP vykonávať pri materiáloch s vplyvom napríklad nad 10 miliónov eur alebo pri rozsiahlych zmenách verejných politík. Pozostávala by z komplexnej štúdie s dôrazom na zhodnotenie alternatív a ich finančnej a ekonomickej návratnosti. Zároveň by obsahovala analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne veci a životné prostredie. Pri hranici nastavenej na 10 miliónov eur by veľkou analýzou vplyvov prešla v priemere menej než stovka materiálov ročne.
Dôležitou súčasťou navrhovaných zmien by bolo vytvorenie Rady na posudzovanie vplyvov ako povinného poradného orgánu vlády. Posilnený Parlamentný inštitút by zase poskytoval podporu poslancom Národnej rady (NR) SR. Posúdenie vplyvov by malo podľa ÚHP prebiehať aj pri pozmeňovacích návrhoch v parlamente. Pre lepšiu informovanosť a rozhodovanie poslancov by sa tiež mali predĺžiť lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch.
Na Slovensku je podľa útvaru evidentné zvyšovanie tempa novelizácie legislatívy. Častá zmena predpisov pritom zvyšuje nepredvídateľnosť práva a náklady na jeho dodržiavanie. "V roku 2017 vstúpili zákony, vyhlášky a nariadenia do účinnosti 811-krát. Odvtedy je viditeľný rastúci trend. V roku 2022 to bolo 1354-krát, čo je o takmer 70 % viac ako v roku 2017 a o pätinu viac ako je dlhodobý priemer počas rokov 2012 - 2021," vyčíslil ÚHP. Zároveň upozornil, že stále viac materiálov schvaľovaných na vláde neprechádza predtým štandardným legislatívnym procesom.
Rastie tiež počet poslaneckých noviel, pričom posudzovanie ich vplyvov je podľa ÚHP nedostatočné. "Po roku 2019 výrazne rástol počet schválených zmien zákona od poslancov. Priemerný počet za obdobie 2003 až 2018 bol 19 zákonov ročne. Priemer za roky 2019 až 2022 bol až 54 zákonov ročne," vyčíslil útvar. Medzi rokmi 2010 a 2017 bol podiel zákonov, ktoré boli prijaté z iniciatívy poslancov, na úrovni menej než 15 % oproti vyše 85 % z iniciatívy vlády. Tento pomer však v rokoch 2021 a 2022 výrazne vzrástol, a to na 40 % ku 60 %.
