Bratislava 21. novembra (TASR) - Rast slovenskej ekonomiky v tomto roku spomalí na 1,3 %. V budúcom roku sa mierne zrýchli na 2,2 %. Vyplýva to z predbežnej makroekonomickej prognózy, ktorú pripravil Inštitút finančnej politiky (IFP). V utorok ju zverejnilo Ministerstvo financií (MF) SR.

Prognóza je prioritne určená pre potreby Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) na nastavenie budúcich výdavkových limitov. "Aktuálna prognóza nezohľadňuje aktuálne plány vlády v rámci konsolidácie a ani iné kroky na príjmovej či výdavkovej strane. Riadna makroekonomická prognóza, ktorá bude reflektovať schválené ekonomické parametre, bude zverejnená po predstavení štátneho rozpočtu na rok 2024," avizoval rezort financií.

Ekonomiku podľa prognózy podporuje tento rok dočerpávanie eurofondov a práca cudzincov. "Trh práce je však napätý, demografické zmeny tlačia ponuku práce nadol a výrazný pokles v miere nezamestnanosti do budúcna neočakávame," priblížil IFP. Výhľad ekonomiky eurozóny sa podľa neho mierne zhoršil, keď po priemysle spomalili aj služby.

"V roku 2024 sa začne zotavovať spotreba domácností, čerpanie EÚ fondov vystrieda Plán obnovy a slovenská ekonomika posilní o 2,2 %," predpokladá inštitút v predbežnej prognóze. Plán obnovy podľa neho potiahne ekonomiku aj v roku 2025, keď definitívne odznejú inflačné tlaky, čo bude znamenať vrchol ekonomického cyklu s rastom okolo 3 %. Následne v rokoch 2026 a 2027 ekonomický rast zvoľní k úrovniam svojho potenciálu a bude sa pohybovať okolo úrovne 2 %.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hodnotí aktuálnu prognózu MF SR ako realistickú. "RRZ je vo svojom výhľade rastu ekonomiky pesimistickejšia na rok 2024, kde očakáva miernejší rast zahraničného dopytu a exportu z dôvodu výrazne utlmených ukazovateľov výkonnosti ekonomiky eurozóny a ďalších obchodných partnerov. Okrem exportu by sa to malo prejavovať aj v miernejšom raste súkromných investícii a zároveň očakávame miernejší nábeh investícii z Plánu obnovy a odolnosti," vysvetlila.

Naopak, optimistickejšia je rozpočtová rada najmä ku koncu horizontu prognózy. Pri predpokladanom plnom výkone ekonomiky a napätí na trhu práce očakáva mierne vyšší rast miezd. "Zároveň vzhľadom na očakávané investície v automobilovom priemysle a zo zdrojov EÚ predpokladáme vyšší rast investícií. Tieto dopytové faktory podporia aj konečnú spotrebu domácností," priblížila RRZ.

Z prepočtov Kancelárie RRZ vyplýva, že makroekonomická prognóza rady by v porovnaní s predloženou prognózou MF SR vytvárala predpoklad pre mierne vyššie daňové a odvodové príjmy. Čiastočne by to bolo kompenzované vyššími výdavkami na dôchodky a mzdy. Dopad týchto rozdielov na saldo verejnej správy je vo výške priemerne 0,1 % hrubého domáceho produktu (HDP) ročne za celý horizont prognózy.

V nadväznosti na schválenú makroekonomickú prognózu zasadal aj Výbor pre daňové prognózy. "Kancelária RRZ vyhodnotila daňovú prognózu MF SR ako realistickú, pričom mierne pozitívnejšie prognózuje strednodobý vývoj pri výnose dane z pridanej hodnoty (DPH) a dane z príjmov právnických osôb (DPPO)," dodala vo svojom hodnotení rada.