Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rezort Richarda Sulíka (SaS) chce od Krajniaka aj to, aby zvážil garanciu odchodu do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch, zhoršuje to totiž udržateľnosť verejných financií.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 17. augusta (TASR) – Ministerstvo hospodárstva (MH) SR chce, aby sa v pripravovanej novele zákona o sociálnom poistení (prvá časť dôchodkovej reformy, pozn. TASR) upustilo od rodičovského bonusu aj od zrušenia odvodových stropov. Vyplýva to z pripomienok, ktoré rezort adresoval ministerstvu práce na portáli Slov-lex.sk.
K prvej časti dôchodkovej reformy z dielne ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka (Sme rodina) prišlo už niekoľko pripomienok. Medzi nimi aj množstvo zásadných. "Žiadame predkladateľa, aby upustil od návrhu financovania neodôvodneného zvýšenia dávok prostredníctvom zvýšenia odvodov," napísalo ministerstvo hospodárstva s tým, že rezort práce podľa neho neodôvodnil potrebu napríklad zvýšenia maximálneho materského z 1669,50 na 2087 eur mesačne a ani iných dávok. "Na druhej strane je však zrejmé, že by si uvedené zvýšenie dávok a príspevkov následne vyžiadalo zvýšenie verejných výdavkov o vyše 43 miliónov eur ročne," dodal rezort.
Nesúhlasí ani so zavedením tzv. rodičovského dôchodku. Bol by totiž financovaný prostredníctvom zvýšenia odvodov s ambíciou ďalšieho zvyšovania odvodov v budúcnosti. Pre zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska je však potrebné robiť opak. Problém v tomto prípade vidí ministerstvo aj v byrokratickej záťaži.
"Žiadame predkladateľa, aby upustil od zrušenia maximálnych mesačných vymeriavacích základov na uplatnenie poistného," pokračovalo ministerstvo v pripomienkach s tým, že by to malo množstvo negatívnych vplyvov. Zvýšilo by to celkové daňovo-odvodové zaťaženie, znížilo konkurencieschopnosť, obmedzilo tvorbu vysokokvalifikovaných pracovných pozícií a zvýšilo riziko odchodu vzdelaných ľudí do zahraničia.
Ďalšou zásadnou pripomienkou MH je, aby Krajniakov rezort doplnil komplexné vysvetlenie ku všetkým zmenám, ku ktorým príde vplyvom zmien vo vymeriavacom základe, vrátane vysvetlenia dôsledkov na rozpočet a na celkovú ekonomickú situáciu SR.
Rezort Richarda Sulíka (SaS) chce od Krajniaka aj to, aby zvážil garanciu odchodu do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch, zhoršuje to totiž udržateľnosť verejných financií.
Pripomienky poslali aj ďalšie rezorty či inštitúcie. Napríklad Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) má takisto výhrady voči zrušeniu odvodových stropov a Inštitút zamestnanosti zase navrhuje zmeniť 2,5 % z vymeriavacieho základu pri rodičovskom bonuse na 0,5 %.
Krajniakova hovorkyňa Eva Rovenská pre TASR v reakcii uviedla, že na návrh dôchodkovej reformy treba pozerať ako na jeden balík opatrení, v ktorom sa jednotlivé časti navzájom ovplyvňujú a spolu garantujú, že výška dôchodkov bude rásť, aby ľudia mohli na dôchodku dôstojne žiť a mali istotu, že spravodlivý dôchodok aj dostanú. "Zároveň chceme docieliť zmiernenie priepastného rozdielu medzi dôchodkami bezdetných rodičov a rodičov s deťmi, ktoré platia odvody," skonštatovala hovorkyňa. Po ukončení medzirezortného pripomienkového konania rezort podľa jej slov pristúpi k vyhodnoteniu pripomienok. Na margo udržateľnosti dôchodkového systému však dodala, že kým Európska únia od Slovenska požaduje zlepšiť ju o 1,8 %, reforma ide nad rámec a opatrenia by mali udržateľnosť zlepšiť o dve percentá.
Legislatíva bude v pripomienkovaní do stredy (18. 8.). Následne by ju mal Krajniak predložiť ministrom na vláde a ak ju kabinet posunie na prerokovanie do parlamentu a poslanci ju schvália, zmeny by mali platiť od roku 2023, v niektorých prípadoch od roku 2024.
K prvej časti dôchodkovej reformy z dielne ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka (Sme rodina) prišlo už niekoľko pripomienok. Medzi nimi aj množstvo zásadných. "Žiadame predkladateľa, aby upustil od návrhu financovania neodôvodneného zvýšenia dávok prostredníctvom zvýšenia odvodov," napísalo ministerstvo hospodárstva s tým, že rezort práce podľa neho neodôvodnil potrebu napríklad zvýšenia maximálneho materského z 1669,50 na 2087 eur mesačne a ani iných dávok. "Na druhej strane je však zrejmé, že by si uvedené zvýšenie dávok a príspevkov následne vyžiadalo zvýšenie verejných výdavkov o vyše 43 miliónov eur ročne," dodal rezort.
Nesúhlasí ani so zavedením tzv. rodičovského dôchodku. Bol by totiž financovaný prostredníctvom zvýšenia odvodov s ambíciou ďalšieho zvyšovania odvodov v budúcnosti. Pre zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska je však potrebné robiť opak. Problém v tomto prípade vidí ministerstvo aj v byrokratickej záťaži.
"Žiadame predkladateľa, aby upustil od zrušenia maximálnych mesačných vymeriavacích základov na uplatnenie poistného," pokračovalo ministerstvo v pripomienkach s tým, že by to malo množstvo negatívnych vplyvov. Zvýšilo by to celkové daňovo-odvodové zaťaženie, znížilo konkurencieschopnosť, obmedzilo tvorbu vysokokvalifikovaných pracovných pozícií a zvýšilo riziko odchodu vzdelaných ľudí do zahraničia.
Ďalšou zásadnou pripomienkou MH je, aby Krajniakov rezort doplnil komplexné vysvetlenie ku všetkým zmenám, ku ktorým príde vplyvom zmien vo vymeriavacom základe, vrátane vysvetlenia dôsledkov na rozpočet a na celkovú ekonomickú situáciu SR.
Rezort Richarda Sulíka (SaS) chce od Krajniaka aj to, aby zvážil garanciu odchodu do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch, zhoršuje to totiž udržateľnosť verejných financií.
Pripomienky poslali aj ďalšie rezorty či inštitúcie. Napríklad Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) má takisto výhrady voči zrušeniu odvodových stropov a Inštitút zamestnanosti zase navrhuje zmeniť 2,5 % z vymeriavacieho základu pri rodičovskom bonuse na 0,5 %.
Krajniakova hovorkyňa Eva Rovenská pre TASR v reakcii uviedla, že na návrh dôchodkovej reformy treba pozerať ako na jeden balík opatrení, v ktorom sa jednotlivé časti navzájom ovplyvňujú a spolu garantujú, že výška dôchodkov bude rásť, aby ľudia mohli na dôchodku dôstojne žiť a mali istotu, že spravodlivý dôchodok aj dostanú. "Zároveň chceme docieliť zmiernenie priepastného rozdielu medzi dôchodkami bezdetných rodičov a rodičov s deťmi, ktoré platia odvody," skonštatovala hovorkyňa. Po ukončení medzirezortného pripomienkového konania rezort podľa jej slov pristúpi k vyhodnoteniu pripomienok. Na margo udržateľnosti dôchodkového systému však dodala, že kým Európska únia od Slovenska požaduje zlepšiť ju o 1,8 %, reforma ide nad rámec a opatrenia by mali udržateľnosť zlepšiť o dve percentá.
Legislatíva bude v pripomienkovaní do stredy (18. 8.). Následne by ju mal Krajniak predložiť ministrom na vláde a ak ju kabinet posunie na prerokovanie do parlamentu a poslanci ju schvália, zmeny by mali platiť od roku 2023, v niektorých prípadoch od roku 2024.
