Rezort práce predstavil aj ďalšie opatrenia, keď posudkoví lekári Sociálnej poisťovne budú môcť zrušiť neoprávnene udelené PN-ky.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 1. októbra (TASR) - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR chce zaviesť krátenie či úplné odobranie dávky v hmotnej núdzi ľuďom, ktorí odmietnu ponuku práce, už budúci rok. Cieľom legislatívneho návrhu je zamestnať čo najviac obyvateľov Slovenska, keďže aktuálne je na trhu práce voľných približne 90.000 pracovných miest. Návrh by mohol platiť podľa šéfa rezortu Erika Tomáša (Hlas-SD) už budúci rok v máji alebo júni.
"Ak človek, ktorý môže pracovať, odmietne vhodnú pracovnú ponuku, príde o dávku v hmotnej núdzi. V prípade jednotlivca je dávka v hmotnej núdzi, respektíve bude od 1. januára 2025, vo výške 86,50 eura. V prípade, že pôjde o rodinu v hmotnej núdzi, tak sa tá dávka bude krátiť presne o túto výšku, ktorá je určená pre jednotlivca," uviedol Tomáš.
Doplnil, že dôvodom na odobranie dávky v hmotnej núdzi môže byť aj porušenie pracovnej disciplíny. MPSVR sa podľa neho chce vyhnúť tomu, aby sa ľudia zamestnali napríklad na mesiac a potom pre porušenie pracovnej disciplíny boli zamestnávatelia nútení s nimi ukončiť pracovný pomer. Zároveň zdôraznil, že opatrenia sa nebudú týkať ľudí, ktorí nemôžu zo zdravotných či sociálnych dôvodov pracovať.
Rezort práce predstavil aj ďalšie opatrenia, keď posudkoví lekári Sociálnej poisťovne budú môcť zrušiť neoprávnene udelené PN-ky. Súčasťou legislatívneho návrhu je aj vytvorenie novej kategórie, a to príjemcu dávky v hmotnej núdzi, ktorého sa rovnako budú týkať nové pravidlá krátenia či odobrania dávok.
MPSVR chce takisto umožniť vykonávanie malých obecných služieb nielen v obci, kde občania žijú, ale aj vo väčšom regióne, pričom na kompenzáciu cestovných nákladov bude naďalej slúžiť príspevok na cestovanie.
Tomáš priblížil, že s ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom životného prostredia plánuje vytvoriť nové pracovné miesta v regiónoch. Pôjde podľa neho najmä o prácu v lese, rastlinnej a živočíšnej výrobe či o prácu pri čistení korýt riek.
Návrh ďalej zahŕňa aktivačný príspevok, ktorý by mal byť rozdelený do troch skupín. Ľudia, ktorí budú vykonávať základné malé obecné služby, budú od 1. januára dostávať sumu 88,40 eura. Ak sa budú popri tejto práci aj vzdelávať a zlepšovať si kvalifikáciu cez projekty úradov práce, prípadne na stredných alebo vysokých školách, tak dostanú príspevok vo výške 132,60 eura. Treťou skupinou sú osoby, ktoré sú normálne zamestnané, avšak stále poberajú dávku v hmotnej núdzi, v tomto prípade dostanú sumu 176,80 eura.
Poslanec z opozičnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) Vladimír Ledecký zámer krátenia alebo odobrania dávky v hmotnej núdzi kritizuje, pričom podľa neho vláda zoberie ľuďom aj to posledné, čo od štátu dostávajú. Zdôraznil, že ak poberatelia tejto dávky nenastúpia do práce, tak prídu o dávku a nebudú mať žiaden príjem či dokonca skončia "pod mostom". Mnohí z nich majú aj zdravotné a psychické problémy, avšak nie sú lekárom diagnostikované. Títo ľudia si väčšinou podľa neho hľadajú nejakú brigádu načierno alebo kradnú, pretože z niečoho musia žiť.
Ďalší problém vidí aj v tom, že nezamestnaní ľudia nemajú žiadne pracovné návyky, preto väčšina z nich po nástupe práce bude prepustená buď po niekoľkých dňoch, alebo počas skúšobnej doby. Ledecký negatívne vníma aj možnosť posudkových lekárov zrušiť PN-ky. Ide podľa neho o nezmysel, keďže ľudia na Slovensku čakajú na posudkového lekára aj niekoľko mesiacov, aby dostali napríklad invalidný dôchodok.
"Ak človek, ktorý môže pracovať, odmietne vhodnú pracovnú ponuku, príde o dávku v hmotnej núdzi. V prípade jednotlivca je dávka v hmotnej núdzi, respektíve bude od 1. januára 2025, vo výške 86,50 eura. V prípade, že pôjde o rodinu v hmotnej núdzi, tak sa tá dávka bude krátiť presne o túto výšku, ktorá je určená pre jednotlivca," uviedol Tomáš.
Doplnil, že dôvodom na odobranie dávky v hmotnej núdzi môže byť aj porušenie pracovnej disciplíny. MPSVR sa podľa neho chce vyhnúť tomu, aby sa ľudia zamestnali napríklad na mesiac a potom pre porušenie pracovnej disciplíny boli zamestnávatelia nútení s nimi ukončiť pracovný pomer. Zároveň zdôraznil, že opatrenia sa nebudú týkať ľudí, ktorí nemôžu zo zdravotných či sociálnych dôvodov pracovať.
Rezort práce predstavil aj ďalšie opatrenia, keď posudkoví lekári Sociálnej poisťovne budú môcť zrušiť neoprávnene udelené PN-ky. Súčasťou legislatívneho návrhu je aj vytvorenie novej kategórie, a to príjemcu dávky v hmotnej núdzi, ktorého sa rovnako budú týkať nové pravidlá krátenia či odobrania dávok.
MPSVR chce takisto umožniť vykonávanie malých obecných služieb nielen v obci, kde občania žijú, ale aj vo väčšom regióne, pričom na kompenzáciu cestovných nákladov bude naďalej slúžiť príspevok na cestovanie.
Tomáš priblížil, že s ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom životného prostredia plánuje vytvoriť nové pracovné miesta v regiónoch. Pôjde podľa neho najmä o prácu v lese, rastlinnej a živočíšnej výrobe či o prácu pri čistení korýt riek.
Návrh ďalej zahŕňa aktivačný príspevok, ktorý by mal byť rozdelený do troch skupín. Ľudia, ktorí budú vykonávať základné malé obecné služby, budú od 1. januára dostávať sumu 88,40 eura. Ak sa budú popri tejto práci aj vzdelávať a zlepšovať si kvalifikáciu cez projekty úradov práce, prípadne na stredných alebo vysokých školách, tak dostanú príspevok vo výške 132,60 eura. Treťou skupinou sú osoby, ktoré sú normálne zamestnané, avšak stále poberajú dávku v hmotnej núdzi, v tomto prípade dostanú sumu 176,80 eura.
Poslanec z opozičnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) Vladimír Ledecký zámer krátenia alebo odobrania dávky v hmotnej núdzi kritizuje, pričom podľa neho vláda zoberie ľuďom aj to posledné, čo od štátu dostávajú. Zdôraznil, že ak poberatelia tejto dávky nenastúpia do práce, tak prídu o dávku a nebudú mať žiaden príjem či dokonca skončia "pod mostom". Mnohí z nich majú aj zdravotné a psychické problémy, avšak nie sú lekárom diagnostikované. Títo ľudia si väčšinou podľa neho hľadajú nejakú brigádu načierno alebo kradnú, pretože z niečoho musia žiť.
Ďalší problém vidí aj v tom, že nezamestnaní ľudia nemajú žiadne pracovné návyky, preto väčšina z nich po nástupe práce bude prepustená buď po niekoľkých dňoch, alebo počas skúšobnej doby. Ledecký negatívne vníma aj možnosť posudkových lekárov zrušiť PN-ky. Ide podľa neho o nezmysel, keďže ľudia na Slovensku čakajú na posudkového lekára aj niekoľko mesiacov, aby dostali napríklad invalidný dôchodok.