Ministerstvo nepovažuje len za zhodu okolností, že podobný systém gastrolístkov funguje v približne 40 vyspelých krajinách už viac ako 50 rokov.
Autor TASR
Bratislava 27. septembra (TASR) - Ministerstvo práce pod vedením Jána Richtera (Smer-SD) je pripravené diskutovať o akýchkoľvek vylepšeniach systému stravných lístkov najmä so sociálnymi partnermi na pôde tripartity. "Keďže ich názor reprezentuje státisíce zamestnancov a tisíce prevádzok a zamestnávateľov," uviedol pre TASR hovorca rezortu práce Michal Stuška.
Ministerstvo podľa jeho slov nepovažuje len za zhodu okolností, že podobný systém gastrolístkov funguje v približne 40 vyspelých krajinách už viac ako 50 rokov.
Rezort práce takto reagoval na dnešné tvrdenia Zväzu hotelov a reštaurácií (ZHR) SR a Zväzu obchodu a cestovného ruchu (ZOCR) SR, ktoré žiadajú zmenu v systéme gastrolístkov. Z dlhodobého hľadiska by bolo podľa nich najlepším riešením zavedenie dobrovoľnosti vo výbere stravných lístkov. Čiže toho, aby sa zamestnávateľ mohol rozhodnúť, či zamestnancom zabezpečí stravu v podobe gastrolístkov alebo im poskytne hotovosť, za ktorú si jedlo môžu zabezpečiť.
Reštauráciám aj obchodníkom pritom pri gastrolístkoch prekáža predovšetkým systém poplatkov a provízií. Kým v prípade poskytovania stravných lístkov od emitentov zamestnávateľom sú tieto poplatky regulované štátom a je určený ich strop, pri spätnom odkupovaní gastrolístkov od reštaurácií to už tak nie je. ZHR SR aj ZOCR SR preto tvrdia, že poplatky a provízie za spätné odkúpenie gastrolístkov od reštaurácií sú oveľa vyššie ako tie, ktoré idú smerom k zamestnávateľom.
Ako jednu z možností riešenia tejto situácie pri súčasnom fungovaní systému tak navrhujú určenie maximálnej marže aj na druhej strane, čiže pri spätnom odkupovaní gastrolístkov. "Keďže v prípade spätného odkúpenia gastrolístkov ide o obchodnoprávny vzťah, nie je možné regulovať poplatky v Zákonníku práce," reagoval Stuška.
Zároveň pripomína, že poskytovanie stravných poukážok je len jednou z možností zamestnávateľa ako poskytnúť zamestnancom povinný príspevok na stravovanie. Zamestnávateľ tak môže urobiť aj vo vlastnej jedálni alebo objednaním stravovacích služieb v zariadeniach, ktoré má v okolí.
"Hlavným dôvodom, prečo je príspevok na stravovanie zakotvený v zákone, je zabezpečenie pravidelného stravovania aspoň väčšiny zamestnancov, ktoré má významný vplyv na ich životosprávu a zdravotný stav," opísal hovorca rezortu práce. Existencia stravovacích zariadení priamo naviazaných na poskytovanie obedového menu má zároveň podľa jeho slov aj aspekt zamestnanosti.
"Sme presvedčení, že na prvý pohľad rozumne znejúca alternatíva hotovosti by sa postupne 'stratila' v samotnej mzde, nikto by nevedel zaručiť jej priebežnú valorizáciu ani uchrániť pred exekúciou," doplnil. Bol by to podľa neho opäť postupný zánik tohto benefitu pre zamestnanca, podobne ako v iných prípadoch v minulosti.
V posledných rokoch však podľa ministerstva práce prichádzajú na trh so stravnými poukážkami aj spoločnosti, ktoré ako alternatívu ponúkajú elektronické stravné karty. Rastie tak podľa rezortu počet subjektov, ktoré pôsobia za iných podmienok v zmysle neregulovaného trhového prostredia.
"Okrem toho, že majú pravdepodobne nižšie vstupné náklady, ktoré si tak nemusia kompenzovať zvýšenou cenou, už ich samotná cenová politika káže, že sa na trhu snažia presadiť nižšími, prípadne aj nulovými maržami," vysvetlil Stuška. Takzvaná čipová karta je teda podľa neho nielen nákladovo lacnejšia, trvácnejšia a praktickejšia, ale môže v prípade dobrého nastavenia jej používania dávať odpoveď aj na volanie po striktnejšom využívaní stravného na samotný účel.
Ministerstvo podľa jeho slov nepovažuje len za zhodu okolností, že podobný systém gastrolístkov funguje v približne 40 vyspelých krajinách už viac ako 50 rokov.
Rezort práce takto reagoval na dnešné tvrdenia Zväzu hotelov a reštaurácií (ZHR) SR a Zväzu obchodu a cestovného ruchu (ZOCR) SR, ktoré žiadajú zmenu v systéme gastrolístkov. Z dlhodobého hľadiska by bolo podľa nich najlepším riešením zavedenie dobrovoľnosti vo výbere stravných lístkov. Čiže toho, aby sa zamestnávateľ mohol rozhodnúť, či zamestnancom zabezpečí stravu v podobe gastrolístkov alebo im poskytne hotovosť, za ktorú si jedlo môžu zabezpečiť.
Reštauráciám aj obchodníkom pritom pri gastrolístkoch prekáža predovšetkým systém poplatkov a provízií. Kým v prípade poskytovania stravných lístkov od emitentov zamestnávateľom sú tieto poplatky regulované štátom a je určený ich strop, pri spätnom odkupovaní gastrolístkov od reštaurácií to už tak nie je. ZHR SR aj ZOCR SR preto tvrdia, že poplatky a provízie za spätné odkúpenie gastrolístkov od reštaurácií sú oveľa vyššie ako tie, ktoré idú smerom k zamestnávateľom.
Ako jednu z možností riešenia tejto situácie pri súčasnom fungovaní systému tak navrhujú určenie maximálnej marže aj na druhej strane, čiže pri spätnom odkupovaní gastrolístkov. "Keďže v prípade spätného odkúpenia gastrolístkov ide o obchodnoprávny vzťah, nie je možné regulovať poplatky v Zákonníku práce," reagoval Stuška.
Zároveň pripomína, že poskytovanie stravných poukážok je len jednou z možností zamestnávateľa ako poskytnúť zamestnancom povinný príspevok na stravovanie. Zamestnávateľ tak môže urobiť aj vo vlastnej jedálni alebo objednaním stravovacích služieb v zariadeniach, ktoré má v okolí.
"Hlavným dôvodom, prečo je príspevok na stravovanie zakotvený v zákone, je zabezpečenie pravidelného stravovania aspoň väčšiny zamestnancov, ktoré má významný vplyv na ich životosprávu a zdravotný stav," opísal hovorca rezortu práce. Existencia stravovacích zariadení priamo naviazaných na poskytovanie obedového menu má zároveň podľa jeho slov aj aspekt zamestnanosti.
"Sme presvedčení, že na prvý pohľad rozumne znejúca alternatíva hotovosti by sa postupne 'stratila' v samotnej mzde, nikto by nevedel zaručiť jej priebežnú valorizáciu ani uchrániť pred exekúciou," doplnil. Bol by to podľa neho opäť postupný zánik tohto benefitu pre zamestnanca, podobne ako v iných prípadoch v minulosti.
V posledných rokoch však podľa ministerstva práce prichádzajú na trh so stravnými poukážkami aj spoločnosti, ktoré ako alternatívu ponúkajú elektronické stravné karty. Rastie tak podľa rezortu počet subjektov, ktoré pôsobia za iných podmienok v zmysle neregulovaného trhového prostredia.
"Okrem toho, že majú pravdepodobne nižšie vstupné náklady, ktoré si tak nemusia kompenzovať zvýšenou cenou, už ich samotná cenová politika káže, že sa na trhu snažia presadiť nižšími, prípadne aj nulovými maržami," vysvetlil Stuška. Takzvaná čipová karta je teda podľa neho nielen nákladovo lacnejšia, trvácnejšia a praktickejšia, ale môže v prípade dobrého nastavenia jej používania dávať odpoveď aj na volanie po striktnejšom využívaní stravného na samotný účel.