Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Analýza prežitia firiem však podľa ISP naznačuje, že výška pomoci bola dostatočne vysoká na to, aby odvrátila riziko zlyhania firiem.
Autor TASR
Bratislava 24. marca (TASR) - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR vyplatilo k marcu 2022 na udržanie zamestnanosti vyše 2,42 miliardy eur. Vyplýva to z analýzy Inštitútu sociálnej politiky (ISP) o dopadoch štátneho projektu známeho ako Prvá pomoc.
Prvá pomoc určená zamestnávateľom, zamestnancom a živnostníkom bola podľa analýzy počas pandémie hlavným nástrojom na podporu zamestnanosti a ochranu príjmov pracujúcich. Predstavuje najväčšiu pomoc od štátu spomedzi všetkých rezortov na Slovensku.
Prostredníctvom nej sa podľa ISP ministerstvu práce podarilo k marcu 2022 podporiť takmer tretinu pracovných miest. Najviac pomohla v odvetví ubytovacích a stravovacích služieb, ktoré boli epidémiou zasiahnuté obzvlášť ťažko.
Podľa analýzy podporené firmy zlyhávali v oveľa menšej miere ako nepodporené firmy. Toto zistenie je podľa ISP dôležité najmä v kontexte diskusie o výške podpory. Slovensko vynaložilo na boj s pandémiou menej zdrojov ako väčšina rozvinutých krajín.
Podľa analytikov ISP napríklad na základe odhadov Medzinárodného menového fondu (IMF 2021) predstavovali dodatočné výdavky mimo zdravotníckeho sektora na Slovensku 4,7 % hrubého domáceho produktu (HDP), zatiaľ čo v Česku sa na pomoc vynaložilo 6,6 %, vo Francúzsku 8,2 %, v Nemecku 13,6 % a v Japonsku až 14,6 % HDP.
Analýza prežitia firiem však podľa ISP naznačuje, že výška pomoci bola dostatočne vysoká na to, aby odvrátila riziko zlyhania firiem. Rozdiely v prežití podporených a nepodporených firiem možno podľa anylytikov interpretovať kauzálne za predpokladu, že podporené firmy boli zraniteľnejšie, ako tie nepodporené.
"Ak skutočne bola skupina nepodporených subjektov menej zasiahnutá epidémiou, potom by sme u nich očakávali nižšie riziko zániku ako u (zraniteľnejšej) podporenej skupiny. Realita je však presne opačná. Napriek tomu, že nepodporené firmy boli menej zasiahnuté šokom z epidémie, pozorujeme u nich vyššie riziko zániku. Tento fakt svedčí o kauzálnom dopade intervencie, ktorá hrozbu zániku znížila," uviedli v analýze analytici ISP.
Prvá pomoc určená zamestnávateľom, zamestnancom a živnostníkom bola podľa analýzy počas pandémie hlavným nástrojom na podporu zamestnanosti a ochranu príjmov pracujúcich. Predstavuje najväčšiu pomoc od štátu spomedzi všetkých rezortov na Slovensku.
Prostredníctvom nej sa podľa ISP ministerstvu práce podarilo k marcu 2022 podporiť takmer tretinu pracovných miest. Najviac pomohla v odvetví ubytovacích a stravovacích služieb, ktoré boli epidémiou zasiahnuté obzvlášť ťažko.
Podľa analýzy podporené firmy zlyhávali v oveľa menšej miere ako nepodporené firmy. Toto zistenie je podľa ISP dôležité najmä v kontexte diskusie o výške podpory. Slovensko vynaložilo na boj s pandémiou menej zdrojov ako väčšina rozvinutých krajín.
Podľa analytikov ISP napríklad na základe odhadov Medzinárodného menového fondu (IMF 2021) predstavovali dodatočné výdavky mimo zdravotníckeho sektora na Slovensku 4,7 % hrubého domáceho produktu (HDP), zatiaľ čo v Česku sa na pomoc vynaložilo 6,6 %, vo Francúzsku 8,2 %, v Nemecku 13,6 % a v Japonsku až 14,6 % HDP.
Analýza prežitia firiem však podľa ISP naznačuje, že výška pomoci bola dostatočne vysoká na to, aby odvrátila riziko zlyhania firiem. Rozdiely v prežití podporených a nepodporených firiem možno podľa anylytikov interpretovať kauzálne za predpokladu, že podporené firmy boli zraniteľnejšie, ako tie nepodporené.
"Ak skutočne bola skupina nepodporených subjektov menej zasiahnutá epidémiou, potom by sme u nich očakávali nižšie riziko zániku ako u (zraniteľnejšej) podporenej skupiny. Realita je však presne opačná. Napriek tomu, že nepodporené firmy boli menej zasiahnuté šokom z epidémie, pozorujeme u nich vyššie riziko zániku. Tento fakt svedčí o kauzálnom dopade intervencie, ktorá hrozbu zániku znížila," uviedli v analýze analytici ISP.
