Ide o aktuálny odhad Ministerstva financií (MF) SR v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, ktorý predložilo na pondelkové rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady (HSR).
Autor TASR
Bratislava 9. októbra (TASR) - Verejné financie by mali v tomto roku skončiť s deficitom na úrovni 6,20 % hrubého domáceho produktu (HDP). Oproti schválenému rozpočtu verejnej správy na rok 2023 je to menej o 0,24 % HDP. Ide o aktuálny odhad Ministerstva financií (MF) SR v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, ktorý predložilo na pondelkové rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady (HSR).
Najvýznamnejší pozitívny vplyv na schodok majú predstavovať nižšie výdavky na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií (1,2 miliardy eur), vzťahy s rozpočtom EÚ (276 miliónov eur) a hospodárenie samospráv bez daňových príjmov (146 miliónov eur).
Rezort financií aktuálne odhaduje použitie národných zdrojov na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií vo výške 2,2 miliardy eur, čo predstavuje výrazne menej oproti schválenému rozpočtu na úrovni 3,4 miliardy eur. Ministerstvo však upozornilo, že nejde o čistú úsporu výdavkov štátneho rozpočtu.
"Z týchto zdrojov bolo potrebné zabezpečiť zdrojové krytie odhadu zvýšenej platby štátu za poistencov štátu v rámci verejného zdravotného poistenia na úrovni 316 miliónov eur a najmä zdrojové krytie zvýšených nárokov na štátny rozpočet vyvolaných prijímanou legislatívou v Národnej rade (NR) SR a vláde SR vo výške 811 miliónov eur, nad rámec rezervy na riešenie vplyvov legislatívnych zmien," vysvetlilo MF.
Negatívne na plánovaný deficit v tomto roku vplýva horšie hospodárenie fondov sociálneho zabezpečenia (-499 miliónov eur), výpadok nedaňových príjmov rozpočtu (-462 miliónov eur) či vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť vo verejnom zdravotnom poistení (-275 miliónov eur). Horšia je aj daňová prognóza na tento rok (-182 miliónov eur).
"V rámci fondov sociálneho poistenia dochádza k prekročeniu rozpočtovanej úrovne o 499 miliónov eur. Výdavky Sociálnej poisťovne sú ovplyvnené najmä zavedením rodičovského dôchodku a predsunutím valorizácie dôchodkov zo začiatku budúceho roka na júl tohto roka," doplnil rezort financií.
Najvýznamnejší pozitívny vplyv na schodok majú predstavovať nižšie výdavky na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií (1,2 miliardy eur), vzťahy s rozpočtom EÚ (276 miliónov eur) a hospodárenie samospráv bez daňových príjmov (146 miliónov eur).
Rezort financií aktuálne odhaduje použitie národných zdrojov na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií vo výške 2,2 miliardy eur, čo predstavuje výrazne menej oproti schválenému rozpočtu na úrovni 3,4 miliardy eur. Ministerstvo však upozornilo, že nejde o čistú úsporu výdavkov štátneho rozpočtu.
"Z týchto zdrojov bolo potrebné zabezpečiť zdrojové krytie odhadu zvýšenej platby štátu za poistencov štátu v rámci verejného zdravotného poistenia na úrovni 316 miliónov eur a najmä zdrojové krytie zvýšených nárokov na štátny rozpočet vyvolaných prijímanou legislatívou v Národnej rade (NR) SR a vláde SR vo výške 811 miliónov eur, nad rámec rezervy na riešenie vplyvov legislatívnych zmien," vysvetlilo MF.
Negatívne na plánovaný deficit v tomto roku vplýva horšie hospodárenie fondov sociálneho zabezpečenia (-499 miliónov eur), výpadok nedaňových príjmov rozpočtu (-462 miliónov eur) či vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť vo verejnom zdravotnom poistení (-275 miliónov eur). Horšia je aj daňová prognóza na tento rok (-182 miliónov eur).
"V rámci fondov sociálneho poistenia dochádza k prekročeniu rozpočtovanej úrovne o 499 miliónov eur. Výdavky Sociálnej poisťovne sú ovplyvnené najmä zavedením rodičovského dôchodku a predsunutím valorizácie dôchodkov zo začiatku budúceho roka na júl tohto roka," doplnil rezort financií.