Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výzvou pre súčasnú vládu bude naďalej znižovanie dlhodobej nezamestnanosti. Na túto oblasť by mohlo ísť až 300 miliónov eur, uviedol v RTVS minister práce Ján Richter (Smer-SD).
Autor TASR
Bratislava 9. januára (TASR) – Výzvou pre súčasnú vládu bude naďalej znižovanie dlhodobej nezamestnanosti. Na túto oblasť by mohlo ísť až 300 miliónov eur, povedal dnešnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy uviedol minister práce Ján Richter (Smer-SD). Podľa podpredsedu SNS Jaroslava Pašku sa však najmä v prípade miest viazaných na eurodotácie stáva, že keď sa minú európske peniaze, zaniknú aj pracovné miesta.
Podľa Pašku by sa preto eurozdroje mali prioritne orientovať na trvalo udržateľné projekty, ktoré budú prinášať prácu aj potom, čo sa pôvodná eurodotácia minie.
Podľa Jána Richtera jedným z predpokladov na to, aby zamestnanosť rástla a nezamestnanosť klesala, je výkonnosť ekonomiky. V maximálnej miere by sa však na znižovanie nezamestnanosti mal podľa slov Richtera využívať aj Európsky sociálny fond. "Približne jednu miliardu eur má rezort na politiku zamestnanosti na celé funkčné obdobie nového 'operáku'. Reálne predpokladám, že minimálne 300 miliónov eur z toho bude musieť byť venované na prácu, vzdelávanie, rekvalifikácie, získavanie pracovných zručností práve kategórie dlhodobo nezamestnaných," vyčíslil minister práce. Už v tomto roku by preto mala byť prijatá nová legislatíva a spustené inkluzívne zamestnávanie.
Zároveň uviedol, že v súčasnosti je 176.000 ľudí evidovaných na úradoch práce ako dlhodobo nezamestnaných, teda sú bez práce viac ako jeden rok. Pritom približne 113.000 ľudí nemá ukončenú ani základnú školu. Ako uviedol minister práce, na týchto ľudí budú v tomto roku zamerané projekty. "Už som vyhodil výzvy z nového operačného programu v závere minulého roka skoro za 300 miliónov eur a z toho polovica ide na vzdelávanie. My im musíme dať základné pracovné návyky a zručnosti. Je to výzva. Nie je to otázka riešenia pre jedno volebné obdobie," podotkol Richter.
Vyčíslil však, že počet dlhodobo nezamestnaných sa znížil o 13.662 ľudí. "Keď som preberal rezort, mali sme 190.000, teraz máme 176.000 ľudí. Ale považujem to stále za výzvu," uviedol Richter.
Paška zhodnotil, že vláda sa najprv snažila riešiť nezamestnanosť mladých ľudí a absolventov škôl. "V roku 2013 José Manuel Barroso predstavil program pre mladých ľudí. Slovensko bolo značne postihnuté nezamestnanosťou mladých ľudí a absolventov a prirodzene vláda siahla na túto možnosť," skonštatoval Paška s tým, že peniaze z európskych fondov sú viazané na vytváranie pracovných miest. Následne podľa jeho slov keď skončia dotácie, tak zvyčajne ľudia, ktorí z nich žili, prichádzajú o prácu. "Ukážkou je 2500 nezamestnaných ľudí, ktorým skončila podpora z fondov Európskej únie a ktorí pôsobili ako sociálni pracovníci. Od roku 2016 sa pripravuje program na pokračovanie podpory týchto pracovníkov, ale aj napriek tomu je tu výpadok," podotkol Paška.
Riešenie, ako znižovať nezamestnanosť, vidí v dlhodobejších projektoch. "Mali by sme eurofondy využívať viac na to, aby sme investovali do projektov, ktoré prinesú zamestnanosť aj o päť, o desať, 15 či 20 rokov. Keďže sme krajina v strede Európy, ktorá nemá ani more, ani nerastné suroviny a chceme dobre žiť, tak by sme mali investovať do tranzitu. Tranzitné elektrické siete, dopravné siete, prípadne internet a prenos dát," myslí si Paška s tým, že takéto projekty by podľa neho priniesli dlhodobé pracovné miesta.
Podľa Pašku by sa preto eurozdroje mali prioritne orientovať na trvalo udržateľné projekty, ktoré budú prinášať prácu aj potom, čo sa pôvodná eurodotácia minie.
Podľa Jána Richtera jedným z predpokladov na to, aby zamestnanosť rástla a nezamestnanosť klesala, je výkonnosť ekonomiky. V maximálnej miere by sa však na znižovanie nezamestnanosti mal podľa slov Richtera využívať aj Európsky sociálny fond. "Približne jednu miliardu eur má rezort na politiku zamestnanosti na celé funkčné obdobie nového 'operáku'. Reálne predpokladám, že minimálne 300 miliónov eur z toho bude musieť byť venované na prácu, vzdelávanie, rekvalifikácie, získavanie pracovných zručností práve kategórie dlhodobo nezamestnaných," vyčíslil minister práce. Už v tomto roku by preto mala byť prijatá nová legislatíva a spustené inkluzívne zamestnávanie.
Zároveň uviedol, že v súčasnosti je 176.000 ľudí evidovaných na úradoch práce ako dlhodobo nezamestnaných, teda sú bez práce viac ako jeden rok. Pritom približne 113.000 ľudí nemá ukončenú ani základnú školu. Ako uviedol minister práce, na týchto ľudí budú v tomto roku zamerané projekty. "Už som vyhodil výzvy z nového operačného programu v závere minulého roka skoro za 300 miliónov eur a z toho polovica ide na vzdelávanie. My im musíme dať základné pracovné návyky a zručnosti. Je to výzva. Nie je to otázka riešenia pre jedno volebné obdobie," podotkol Richter.
Vyčíslil však, že počet dlhodobo nezamestnaných sa znížil o 13.662 ľudí. "Keď som preberal rezort, mali sme 190.000, teraz máme 176.000 ľudí. Ale považujem to stále za výzvu," uviedol Richter.
Paška zhodnotil, že vláda sa najprv snažila riešiť nezamestnanosť mladých ľudí a absolventov škôl. "V roku 2013 José Manuel Barroso predstavil program pre mladých ľudí. Slovensko bolo značne postihnuté nezamestnanosťou mladých ľudí a absolventov a prirodzene vláda siahla na túto možnosť," skonštatoval Paška s tým, že peniaze z európskych fondov sú viazané na vytváranie pracovných miest. Následne podľa jeho slov keď skončia dotácie, tak zvyčajne ľudia, ktorí z nich žili, prichádzajú o prácu. "Ukážkou je 2500 nezamestnaných ľudí, ktorým skončila podpora z fondov Európskej únie a ktorí pôsobili ako sociálni pracovníci. Od roku 2016 sa pripravuje program na pokračovanie podpory týchto pracovníkov, ale aj napriek tomu je tu výpadok," podotkol Paška.
Riešenie, ako znižovať nezamestnanosť, vidí v dlhodobejších projektoch. "Mali by sme eurofondy využívať viac na to, aby sme investovali do projektov, ktoré prinesú zamestnanosť aj o päť, o desať, 15 či 20 rokov. Keďže sme krajina v strede Európy, ktorá nemá ani more, ani nerastné suroviny a chceme dobre žiť, tak by sme mali investovať do tranzitu. Tranzitné elektrické siete, dopravné siete, prípadne internet a prenos dát," myslí si Paška s tým, že takéto projekty by podľa neho priniesli dlhodobé pracovné miesta.
