Bratislava 17. novembra (TASR) - Ministra práce Jána Richtera (Smer-SD) prekvapilo, že prezident SR Ivan Gašparovič vrátil jeho zákony o kolektívnom vyjednávaní a o hmotnej núdzi. Parlament bude právne normy opätovne riešiť na najbližšej schôdzi. Minister nepovedal, či Smer-SD, ktorý má v pléne väčšinu, prijme prezidentove pripomienky, alebo schváli zákony v pôvodnom znení. "Bude to vec aj politického rozhodnutia," povedal v dnešnej diskusnej relácii RTVS O päť minút 12.

Richtera prekvapilo napríklad to, že sa prezident pri pripomienkovaní zákona o kolektívnom vyjednávaní odvoláva na európsku smernicu, ktorá s daným opatrením nesúvisí. "Navrhuje rozšíriť okruh firiem, ktorých by sa nemala týkať záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. My navrhujeme do 20 zamestnancov, on navrhuje do 50. Pán prezident sa odvoláva na smernicu, ktorá ale nemá nič s kolektívnym vyjednávaním. Slúži štátnej pomoci. Z toho som trošku prekvapený," uviedol Richter.

Úplne prekvapený zostal podľa vlastných slov, keď prezident vrátil zákon o hmotnej núdzi a naznačil protiústavnosť právnej normy. "Pán prezident namieta otázku nútenej práce a navrhuje zo zákona vypustiť pojem malé obecné služby. Tie sú ale pomenované aj v našej ústave, takže by to nemalo byť protiústavné, ale nechal som to preveriť," priblížil Richter.

Foto: TASR/Pavel Neubauer

Opozičný poslanec Ivan Švejna (Most-Híd) sa nazdáva, že ak Smer-SD prijme zákon o hmotnej núdzi v pôvodne znení, môže skončiť na Ústavnom súde SR. "Ten potom bude musieť povedať, do akej miery môžeme nútiť ľudí vykonávať niektoré činnosti," poznamenal Švejna. Richter sa dištancoval od slova nútená. "Je to otázka aktivácie týchto ľudí, je to v ich záujme," povedal minister. Diskutujúci sa dotkli aj problému nezamestnanosti mladých ľudí. Minister považuje dotácie na pracovné miesta za dobrý krok. Podľa Švejnu ide o nesystémové riešenie. "Sú to ad hoc opatrenia. Obrovský problém je udržateľnosť týchto pracovných miest," povedal Švejna. Minister sa bránil tým, že tieto miesta nie sú dotované len počas istého konkrétneho obdobia. "My dotujeme kvázi cenu práce na úrovni minimálnej mzdy počas 12 mesiacov, ale podmienka je udržať toto miesto ďalších šesť mesiacov. Ak sa len tretina mladých ľudí trvalo ujme a zostane v pracovnoprávnom vzťahu aj ďalej, tak projekt mal význam," reagoval Richter.

Oponenti sa zhodli, že treba viac prepojiť vzdelávanie na trh. "Nemôžeme si už dovoliť vzdelávať ľudí, ktorí po skončení školy skončia na úrade práce," vyhlásil Richter. Poznamenal, že vláda v tejto veci koná. Švejna by si vedel predstaviť napríklad podnikové štipendiá, ktoré by mohli zvýšiť zamestnávanie mladých.

Obaja súhlasia, že okrem nezamestnanosti mladých ľudí trápi Slovensko dlhodobo aj problém ľudí, ktorí prácu nemajú už roky. Richter vidí istú šancu pre týchto ľudí v odpustení odvodov firmám aj zamestnancom. Švejna s tým má problém, išiel by skôr cestou daňových úľav nielen pre vybrané firmy, ale aj pre slovenských malých a stredných podnikateľov, ktorí vytvoria nové pracovné miesta pre ľudí z rizikových skupín. "Osobne si myslím, že odvodová úľava je motivačnejšia pre zamestnávateľov," oponoval Richter.