Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hrozbou nezladeného prístupu jednotlivých štátov je dvojité zdanenie spoločností.
Autor TASR
Bratislava 30. marca (TASR) – Dlhodobé riešenie zdanenia digitálnych platforiem by mohlo spočívať v tom, že sa členské štáty Európskej únie (EÚ) dohodnú na definícii tzv. stálej prevádzkarne, teda na tom, čo tento pojem znamená v prípade digitálnej ekonomiky. Myslí si to člen prezídia Slovenskej komory daňových poradcov (SKDP) Miroslav Marcinčin.
V budúcnosti sa podľa neho zvažuje systém, že sa budú zdaňovať príjmy spoločnosti tam, kde majú hnuteľný majetok, aktíva, kde zamestnávajú ľudí alebo kde majú tržby. "A práve táto zmena paradigmy by mohla postihnúť aj digitálnu ekonomiku. Táto ekonomika je práve typická tým, že nepotrebuje výrobné haly, nepotrebuje veľa zamestnancov, ale, samozrejme, tieto spoločnosti taktiež dosahujú tržby v jednotlivých členských štátoch EÚ, aj keď tu nesídlia. Tento mechanizmus by zabezpečil, že aj tieto firmy budú platiť dane z tržieb v tých daných krajinách," priblížil pre TASR Marcinčin s tým, že výsledkom dlhodobého riešenia by malo byť zdaňovanie príjmov v krajine, kde vzniká hodnota.
Krátkodobým riešením by mohlo byť zdaňovanie tržieb z digitálnych činností nízkou sadzbou dane, ktorú by boli schopné spoločnosti platiť. "Čo sa týka krátkodobého riešenia, to sa dotkne okolo 150 spoločností. Ak si to prerátame, tak by si členské krajiny dokopy prilepšili o päť miliárd eur. Ak by sa do rozpočtu dostala istá časť z ich obratu a to sa prerozdelí medzi členské štáty, je to schodné riešenie, ale len krátkodobé a nerieši to problém," upozornil analytik Jakub Rosa z Across Private Investments.
Hrozbou nezladeného prístupu jednotlivých štátov je dvojité zdanenie spoločností. "To je nežiaduce práve kvôli tomu, že my potrebujeme tých ľudí férovo zdaniť, ale nemôžeme im takýmto spôsobom brániť v rozvoji podnikania, čo by, samozrejme, neprospelo ani nám, ani im," skonštatoval Marcinčin. Túto problematiku je teda podľa neho potrebné riešiť globálne, nielen v rámci EÚ, ale aj v kontexte krajín OECD.
Táto téma je v strede záujmu najmä preto, že digitálne platformy patria v súčasnosti medzi najvýznamnejšie spoločnosti. "Podniky v digitálnej ekonomike patria dnes medzi najväčšie firmy. Aspoň na globálnych trhoch už to nie sú automobilky alebo oceliarne, ale sú to firmy ako Microsoft, Apple, Amazon, Google," pripomenul Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied (SAV).
Dodal, že Európska komisia tento proces zdaňovania odštartovala už v roku 2011, na niekoľko rokov ho prerušila a následne reštartovala v roku 2016. "Najnovší cieľ je v roku 2020, ale či už také niečo nastane, to nevieme, pretože to musia odsúhlasiť všetky členské štáty," doplnil Baláž.
V budúcnosti sa podľa neho zvažuje systém, že sa budú zdaňovať príjmy spoločnosti tam, kde majú hnuteľný majetok, aktíva, kde zamestnávajú ľudí alebo kde majú tržby. "A práve táto zmena paradigmy by mohla postihnúť aj digitálnu ekonomiku. Táto ekonomika je práve typická tým, že nepotrebuje výrobné haly, nepotrebuje veľa zamestnancov, ale, samozrejme, tieto spoločnosti taktiež dosahujú tržby v jednotlivých členských štátoch EÚ, aj keď tu nesídlia. Tento mechanizmus by zabezpečil, že aj tieto firmy budú platiť dane z tržieb v tých daných krajinách," priblížil pre TASR Marcinčin s tým, že výsledkom dlhodobého riešenia by malo byť zdaňovanie príjmov v krajine, kde vzniká hodnota.
Krátkodobým riešením by mohlo byť zdaňovanie tržieb z digitálnych činností nízkou sadzbou dane, ktorú by boli schopné spoločnosti platiť. "Čo sa týka krátkodobého riešenia, to sa dotkne okolo 150 spoločností. Ak si to prerátame, tak by si členské krajiny dokopy prilepšili o päť miliárd eur. Ak by sa do rozpočtu dostala istá časť z ich obratu a to sa prerozdelí medzi členské štáty, je to schodné riešenie, ale len krátkodobé a nerieši to problém," upozornil analytik Jakub Rosa z Across Private Investments.
Hrozbou nezladeného prístupu jednotlivých štátov je dvojité zdanenie spoločností. "To je nežiaduce práve kvôli tomu, že my potrebujeme tých ľudí férovo zdaniť, ale nemôžeme im takýmto spôsobom brániť v rozvoji podnikania, čo by, samozrejme, neprospelo ani nám, ani im," skonštatoval Marcinčin. Túto problematiku je teda podľa neho potrebné riešiť globálne, nielen v rámci EÚ, ale aj v kontexte krajín OECD.
Táto téma je v strede záujmu najmä preto, že digitálne platformy patria v súčasnosti medzi najvýznamnejšie spoločnosti. "Podniky v digitálnej ekonomike patria dnes medzi najväčšie firmy. Aspoň na globálnych trhoch už to nie sú automobilky alebo oceliarne, ale sú to firmy ako Microsoft, Apple, Amazon, Google," pripomenul Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied (SAV).
Dodal, že Európska komisia tento proces zdaňovania odštartovala už v roku 2011, na niekoľko rokov ho prerušila a následne reštartovala v roku 2016. "Najnovší cieľ je v roku 2020, ale či už také niečo nastane, to nevieme, pretože to musia odsúhlasiť všetky členské štáty," doplnil Baláž.
