Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podpora malého a stredného podnikania na Slovensku podľa riaditeľa Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka nie je ideálna, dokonca ju označil za "veľmi zlú".
Autor TASR
Bratislava 8. septembra (TASR) - Rodinným podnikom na Slovensku chýbajú jasné pravidlá. Podľa generálnej sekretárky Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ) Violy Kromerovej by ich zakladanie vyriešilo zamestnanosť najmä na vidieku.
"Veľkú väčšinu, až okolo 80 % podnikov na Slovensku, tvoria mikrofirmy s jedným, maximálne tromi ľuďmi. Zastupujeme samostatne zárobkovo činné osoby, hlavne remeselníkov. Štát by mohol podporiť a zvýhodniť rodinné podniky v tejto oblasti podnikania, ale aj v cestovnom ruchu, podporovať najmä rodinné farmy. Keby si štát chcel určiť svoje priority, v ktorých oblastiach chce doplniť cestovný ruch, tak tam by sa krásne dali rodinné veci robiť formou udeľovania licencií, zjednodušením daňových, účtovných a odvodových povinností," domnieva sa Kromerová. Pripomenula tiež, že SŽZ v minulosti už presadzoval zákon o rodinnom podnikaní.
"Presadili sme, že rodinný príslušník môže pomáhať vo firme, čo je obvyklé a normálne. Podarilo sa presadiť aj inštitút spolupracujúcej manželky, kedy živnostníkovi môže jeho manželka pomáhať," spomenula. Podľa nej je to však ešte vždy málo. "Udeľovanie licencií a organizované rodinné podnikanie by bolo len v prospech spoločnosti, najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou a podmienkami na rozvoj cestovného ruchu," doplnila. Pripomenula tiež podniky miestneho hospodárstva, ktoré kedysi boli na dedinách. "Rodinné podnikanie by sa mohlo rozvíjať formou družstiev alebo obecných podnikov a obec by prevzala za tieto podniky rôzne administratívne povinnosti."
Podpora malého a stredného podnikania na Slovensku podľa riaditeľa Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka nie je ideálna, dokonca ju označil za "veľmi zlú", keďže štát pri výbere odvodov a daní im situáciu skôr sťaží, než uľahčí.
"V júni sa objavovali správy o tom, aby si živnostníci prepočítali odvody do Sociálnej poisťovne namiesto toho, aby ja ako živnostník som dal Sociálnej poisťovni povolenie na inkaso a tá si platby vypočítala a stiahla sama," skonštatoval Páleník.
V agrosektore podľa neho chýba inštitúcia, cez ktorú by sa malí a strední podnikatelia dokázali dostať k eurofondom, na ktoré majú nárok. "Zvládajú to veľké firmy, lebo na túto agendu majú ľudí, ktorí si legislatívu naštudujú a sú ochotní vypĺňať tlačivá. Malý farmár je takto odrezaný od agrodotácií, keďže nie je schopný sledovať a napĺňať podmienky," skonštatoval pre TASR. Poľsko uviedol ako príklad, kde k drobným podnikateľom pristupujú ústretovo. "Malí farmári v Poľsku, na rozdiel od našich, sa k dotáciám dostávajú ľahšie," dodal.
"Veľkú väčšinu, až okolo 80 % podnikov na Slovensku, tvoria mikrofirmy s jedným, maximálne tromi ľuďmi. Zastupujeme samostatne zárobkovo činné osoby, hlavne remeselníkov. Štát by mohol podporiť a zvýhodniť rodinné podniky v tejto oblasti podnikania, ale aj v cestovnom ruchu, podporovať najmä rodinné farmy. Keby si štát chcel určiť svoje priority, v ktorých oblastiach chce doplniť cestovný ruch, tak tam by sa krásne dali rodinné veci robiť formou udeľovania licencií, zjednodušením daňových, účtovných a odvodových povinností," domnieva sa Kromerová. Pripomenula tiež, že SŽZ v minulosti už presadzoval zákon o rodinnom podnikaní.
"Presadili sme, že rodinný príslušník môže pomáhať vo firme, čo je obvyklé a normálne. Podarilo sa presadiť aj inštitút spolupracujúcej manželky, kedy živnostníkovi môže jeho manželka pomáhať," spomenula. Podľa nej je to však ešte vždy málo. "Udeľovanie licencií a organizované rodinné podnikanie by bolo len v prospech spoločnosti, najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou a podmienkami na rozvoj cestovného ruchu," doplnila. Pripomenula tiež podniky miestneho hospodárstva, ktoré kedysi boli na dedinách. "Rodinné podnikanie by sa mohlo rozvíjať formou družstiev alebo obecných podnikov a obec by prevzala za tieto podniky rôzne administratívne povinnosti."
Podpora malého a stredného podnikania na Slovensku podľa riaditeľa Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka nie je ideálna, dokonca ju označil za "veľmi zlú", keďže štát pri výbere odvodov a daní im situáciu skôr sťaží, než uľahčí.
"V júni sa objavovali správy o tom, aby si živnostníci prepočítali odvody do Sociálnej poisťovne namiesto toho, aby ja ako živnostník som dal Sociálnej poisťovni povolenie na inkaso a tá si platby vypočítala a stiahla sama," skonštatoval Páleník.
V agrosektore podľa neho chýba inštitúcia, cez ktorú by sa malí a strední podnikatelia dokázali dostať k eurofondom, na ktoré majú nárok. "Zvládajú to veľké firmy, lebo na túto agendu majú ľudí, ktorí si legislatívu naštudujú a sú ochotní vypĺňať tlačivá. Malý farmár je takto odrezaný od agrodotácií, keďže nie je schopný sledovať a napĺňať podmienky," skonštatoval pre TASR. Poľsko uviedol ako príklad, kde k drobným podnikateľom pristupujú ústretovo. "Malí farmári v Poľsku, na rozdiel od našich, sa k dotáciám dostávajú ľahšie," dodal.
