Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Oblasť potravín zaznamenala vo februári medziročný nárast o 9,8 %, bývanie a energie o 13,2 % a doprava o 22 %.
Autor TASR
Bratislava 19. marca (TASR) - Rodiny si priplatia za stravu, pohonné hmoty či energie mesačne aj 150 eur. Podľa odborníka na osobné financie z Partners Group SK Lukáša Nemerguta domácnostiam s predpokladaným mesačným príjmom 1600 eur a pri bežných výdavkoch na úrovni 1300 eur vzrastú náklady na spotrebu rádovo o 100 až 150 eur.
"Pre mnohých môže byť táto suma kritická. Dôsledné plánovanie financií a obmedzenie bežnej spotreby je naozaj nevyhnutné," upozornil Nemergut. Rekordná inflácia podľa neho trápi rodiny už od konca minulého roka, keď z približne piatich percent vzrástla na aktuálnu mieru 9 % a ešte viac oslabila kúpnu silu peňazí. "Mnohí si tieto čísla neuvedomia, až kým nespozorujú rozdiel napríklad aj pri bežnom nákupe. Ak si včera kúpili potraviny za 20 eur, pričom nákupný košík pozostával z desiatich potravín, o dva mesiace ich podobný nákup môže vyjsť už na 25 a možno aj 30 eur. Prípadne si za tých istých 20 eur nakúpia iba sedem alebo osem tých istých potravín," vysvetlil Nemergut.
Pokračoval, že február pohol cenami naprieč celým spotrebným košom a zvyšovanie sa prejavilo pri mnohých službách a tovaroch. Medziročne hýbali cenami najdôležitejšie položky spotrebného koša slovenských domácností, ktoré im spravidla ukroja aj najväčšiu časť mesačného rozpočtu. Oblasť potravín zaznamenala vo februári medziročný nárast o 9,8 %, bývanie a energie o 13,2 % a doprava o 22 %.
"Prudké zdražovanie pocítia rodiny pri nezmenených návykoch približne sumou 100 až 150 eur. Za stravu zaplatia viac v rozmedzí 50 – 70 eur, za dopravu a pohonné hmoty o 20 až 30 eur a ostatné mesačné výdavky vzrastú v priemere o 10 až 20 eur," konštatoval Nemergut.
Nárast cien predstavuje pre rodiny väčšiu finančnú, ale aj psychickú záťaž, keďže sa dostávajú do finančného stresu a sú náchylnejšie siahať po úveroch či pôžičkách. Podľa Nemerguta sú však obrovským rizikom tzv. panické nákupy spôsobené obavou z ďalšieho zdražovania. Domácnosti sa pri nich zásobia prehnaným množstvom tovaru a často dochádza k plytvaniu potravinami i zbytočným dodatočným nákladom. "Účinným riešením je sledovanie výdavkov, vyhodnocovanie a plánovanie len nevyhnutných nákupov a ich výšky. Nákup menej dôležitých vecí je potrebné odložiť na pokojnejšie obdobie," dodal Nemergut.
"Pre mnohých môže byť táto suma kritická. Dôsledné plánovanie financií a obmedzenie bežnej spotreby je naozaj nevyhnutné," upozornil Nemergut. Rekordná inflácia podľa neho trápi rodiny už od konca minulého roka, keď z približne piatich percent vzrástla na aktuálnu mieru 9 % a ešte viac oslabila kúpnu silu peňazí. "Mnohí si tieto čísla neuvedomia, až kým nespozorujú rozdiel napríklad aj pri bežnom nákupe. Ak si včera kúpili potraviny za 20 eur, pričom nákupný košík pozostával z desiatich potravín, o dva mesiace ich podobný nákup môže vyjsť už na 25 a možno aj 30 eur. Prípadne si za tých istých 20 eur nakúpia iba sedem alebo osem tých istých potravín," vysvetlil Nemergut.
Pokračoval, že február pohol cenami naprieč celým spotrebným košom a zvyšovanie sa prejavilo pri mnohých službách a tovaroch. Medziročne hýbali cenami najdôležitejšie položky spotrebného koša slovenských domácností, ktoré im spravidla ukroja aj najväčšiu časť mesačného rozpočtu. Oblasť potravín zaznamenala vo februári medziročný nárast o 9,8 %, bývanie a energie o 13,2 % a doprava o 22 %.
"Prudké zdražovanie pocítia rodiny pri nezmenených návykoch približne sumou 100 až 150 eur. Za stravu zaplatia viac v rozmedzí 50 – 70 eur, za dopravu a pohonné hmoty o 20 až 30 eur a ostatné mesačné výdavky vzrastú v priemere o 10 až 20 eur," konštatoval Nemergut.
Nárast cien predstavuje pre rodiny väčšiu finančnú, ale aj psychickú záťaž, keďže sa dostávajú do finančného stresu a sú náchylnejšie siahať po úveroch či pôžičkách. Podľa Nemerguta sú však obrovským rizikom tzv. panické nákupy spôsobené obavou z ďalšieho zdražovania. Domácnosti sa pri nich zásobia prehnaným množstvom tovaru a často dochádza k plytvaniu potravinami i zbytočným dodatočným nákladom. "Účinným riešením je sledovanie výdavkov, vyhodnocovanie a plánovanie len nevyhnutných nákupov a ich výšky. Nákup menej dôležitých vecí je potrebné odložiť na pokojnejšie obdobie," dodal Nemergut.
