Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre TASR to uviedol Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KINIT).
Autor TASR
Bratislava 9. januára (TASR) – Rok 2021 sa bude z pohľadu technológií niesť v duchu rýchleho vývoja v oblasti umelej inteligencie (AI). Spolu s jej ďalším rozvojom a prenikaním do života ľudí sa však budú čoraz častejšie vynárať aj otázky o bezpečnosti, etike, spravodlivosti či spoločenských dosahoch tohto fenoménu. Pre TASR to uviedol Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KINIT).
"Ak sme v roku 2020 videli úspešné použitie AI napríklad na riešenie problémov z biológie – konkrétne problému skladania bielkovín – budeme v roku 2021 vidieť jej aplikáciu aj v ďalších oblastiach," dodal inštitút s tým, že ide napríklad o aplikáciu v energetike, astronómii, chémii, vo fyzike či farmácii. "S trochou zveličenia by sme mohli povedať, že možno nie je ďaleko čas, keď by umelá inteligencia mohla ašpirovať na Nobelovu cenu," podotkol inštitút.
Čo sa týka ďalších vyhliadok do roka 2021 inštitút predpokladá, že digitalizácia trhu a výmena energetických dát spolu so širším uplatnením metód AI povedie ešte viac k zvýšeniu automatizácie riadenia energetických sústav. Takisto je podľa neho zrejmé, že pokračovať bude aj rýchle tempo vývoja v oblasti spracovania prirodzeného jazyka. "Už teraz máme k dispozícii jazykové modely, ktoré dokážu text nielen prekladať do rôznych jazykov, ale ho aj generovať skoro na nerozoznanie od človekom vytvoreného textu," dodal inštitút s tým, že výzvou stále zostáva skutočné pochopenie jazyka umelou inteligenciou a tiež spracovanie jazykov s menšou pozornosťou, ako je napríklad aj slovenčina.
Ako však upozornil inštitút, súčasný rozvoj AI začína mať aj vážne ekologické a ekonomické dosahy. Napríklad trénovanie najnovších jazykových modelov spotrebuje viac emisií oxidu uhličitého (CO2) ako let z Európy do USA a takisto hrozí, že ďalší vývoj technológií si monopolizujú veľké korporácie ako Google, Facebook a podobne, pretože nikto iný nebude mať dostatok prostriedkov.
Diskusie budú podľa inštitútu pokračovať aj pri používaní týchto technológií, napríklad či dovoliť polícii využívať rozpoznávanie tvárí. "Tieto diskusie budú zrejme stále pozadu za technologickým vývojom, ale rôzne legislatívne a regulačné iniciatívy na úrovni jednotlivých štátov alebo EÚ dávajú nádej, že by sme sa mohli v tomto smere v roku 2021 dočkať zlepšenia," poznamenal inštitút.
"Ak sme v roku 2020 videli úspešné použitie AI napríklad na riešenie problémov z biológie – konkrétne problému skladania bielkovín – budeme v roku 2021 vidieť jej aplikáciu aj v ďalších oblastiach," dodal inštitút s tým, že ide napríklad o aplikáciu v energetike, astronómii, chémii, vo fyzike či farmácii. "S trochou zveličenia by sme mohli povedať, že možno nie je ďaleko čas, keď by umelá inteligencia mohla ašpirovať na Nobelovu cenu," podotkol inštitút.
Čo sa týka ďalších vyhliadok do roka 2021 inštitút predpokladá, že digitalizácia trhu a výmena energetických dát spolu so širším uplatnením metód AI povedie ešte viac k zvýšeniu automatizácie riadenia energetických sústav. Takisto je podľa neho zrejmé, že pokračovať bude aj rýchle tempo vývoja v oblasti spracovania prirodzeného jazyka. "Už teraz máme k dispozícii jazykové modely, ktoré dokážu text nielen prekladať do rôznych jazykov, ale ho aj generovať skoro na nerozoznanie od človekom vytvoreného textu," dodal inštitút s tým, že výzvou stále zostáva skutočné pochopenie jazyka umelou inteligenciou a tiež spracovanie jazykov s menšou pozornosťou, ako je napríklad aj slovenčina.
Ako však upozornil inštitút, súčasný rozvoj AI začína mať aj vážne ekologické a ekonomické dosahy. Napríklad trénovanie najnovších jazykových modelov spotrebuje viac emisií oxidu uhličitého (CO2) ako let z Európy do USA a takisto hrozí, že ďalší vývoj technológií si monopolizujú veľké korporácie ako Google, Facebook a podobne, pretože nikto iný nebude mať dostatok prostriedkov.
Diskusie budú podľa inštitútu pokračovať aj pri používaní týchto technológií, napríklad či dovoliť polícii využívať rozpoznávanie tvárí. "Tieto diskusie budú zrejme stále pozadu za technologickým vývojom, ale rôzne legislatívne a regulačné iniciatívy na úrovni jednotlivých štátov alebo EÚ dávajú nádej, že by sme sa mohli v tomto smere v roku 2021 dočkať zlepšenia," poznamenal inštitút.
