Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Možným problémom je aj rast úročenia dlhopisov. Keďže väčšinu slovenského dlhu kupujú banky, je prenos zvýšeného rizika do vyššieho úročenia dlhopisov a hypoték podľa neho pravdepodobný.
Autor TASR
Bratislava 23. decembra (TASR) - Rok 2023 poskytovaniu hypoték na Slovensku neprial. Po snahe mnohých ľudí o predčasnú refixáciu či novú hypotéku s nízkym úrokom na jar 2022 sa tento trh výrazne zmenšil. Voči jari 2022 sa hypotekárny trh znížil o dve tretiny a aj voči priemeru posledných rokov je menší o tretinu, zhodnotil finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
"Za posledný rok zostal výrazne slabý trh refinančných hypoték. Minulý rok totiž refixovala svoje úvery veľká časť ľudí, ktorí by za iných okolností refixovali a prípadne aj refinancovali, čiže prenášali svoj úver do inej banky tento rok," priblížil.
Okrem toho boli úrokové rozdiely medzi bankami po väčšinu roka malé. Situácia sa podľa analytika začala meniť až na jeseň, keď rozdiely napríklad pri 5-ročnej fixácii dosiahli 1,4 percentuálneho bodu (p. b.). "Rozhýbanie trhu refinančných hypoték však brzdí celkovo vysoká úroveň sadzieb a všeobecné očakávania ich poklesu v budúcom roku, ktoré sa však v realite nemusia naplniť," upozornil Búlik.
Aj keď sa predpokladá pokles sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) od jari či leta 2024, podľa odborníka nie je isté, či budúci rok príde aj k znižovaniu úročenia hypoték na Slovensku. "Dôvodom je bankový odvod a tiež nedostatočná konsolidácia a možné zvyšovanie úročenia štátnych dlhopisov," zdôvodnil. Pripomenul, že mimoriadny bankový odvod zoberie bankám takmer tretinu zisku, čo je výrazný zásah do ich fungovania a túto stratu sa budú snažiť kompenzovať.
Možným problémom je aj rast úročenia dlhopisov. Keďže väčšinu slovenského dlhu kupujú banky, je prenos zvýšeného rizika do vyššieho úročenia dlhopisov a hypoték podľa neho pravdepodobný. "Pri stagnujúcich vysokých úrokoch alebo dokonca pri ich raste bude nových hypoték málo a tie staršie budú zostávať v pôvodných bankách, keďže ľudia budú chcieť čerpať štátnu dotáciu," očakáva Búlik.
Pravdepodobné znižovanie sadzieb ECB sa budúci rok nemusí automaticky prejaviť v znižovaní úrokov na Slovensku, myslí si aj riaditeľka pre úvery spoločnosti FinGO.sk Eva Šablová. Cenovú politiku slovenských bánk totiž výrazne ovplyvňuje vnútorná ekonomická situácia. Medzi rozhodujúce faktory zaradila zlý stav verejných financií, hrozbu ďalšieho zhoršenia ratingu Slovenska a nárastu cien dlhopisov, ale aj vyššie zdaňovanie bánk a štátnu dotáciu hypoték.
Na druhej strane, vyššie sadzby sú na trhu už dostatočne dlhú dobu a ľudia si na to podľa odborníčky zvykajú. "Tí, ktorí potrebujú bývanie, už zrejme nebudú vyčkávať a realitný trh sa stabilizuje. Preto očakávam v priebehu budúceho roka opätovné zvýšenie záujmu o hypotéky a pozvoľné naštartovanie úverovania," avizovala Šablová.
Výraznejší rast trhu môže podľa nej brzdiť hlavne fakt, že množstvo záujemcov o hypotéku neprejde cez schvaľovací proces v banke. Zastaví ich totiž prísna regulácia v súvislosti s povinnými stress testami už aj tak pomerne vysokých splátok úverov.
"Za posledný rok zostal výrazne slabý trh refinančných hypoték. Minulý rok totiž refixovala svoje úvery veľká časť ľudí, ktorí by za iných okolností refixovali a prípadne aj refinancovali, čiže prenášali svoj úver do inej banky tento rok," priblížil.
Okrem toho boli úrokové rozdiely medzi bankami po väčšinu roka malé. Situácia sa podľa analytika začala meniť až na jeseň, keď rozdiely napríklad pri 5-ročnej fixácii dosiahli 1,4 percentuálneho bodu (p. b.). "Rozhýbanie trhu refinančných hypoték však brzdí celkovo vysoká úroveň sadzieb a všeobecné očakávania ich poklesu v budúcom roku, ktoré sa však v realite nemusia naplniť," upozornil Búlik.
Aj keď sa predpokladá pokles sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) od jari či leta 2024, podľa odborníka nie je isté, či budúci rok príde aj k znižovaniu úročenia hypoték na Slovensku. "Dôvodom je bankový odvod a tiež nedostatočná konsolidácia a možné zvyšovanie úročenia štátnych dlhopisov," zdôvodnil. Pripomenul, že mimoriadny bankový odvod zoberie bankám takmer tretinu zisku, čo je výrazný zásah do ich fungovania a túto stratu sa budú snažiť kompenzovať.
Možným problémom je aj rast úročenia dlhopisov. Keďže väčšinu slovenského dlhu kupujú banky, je prenos zvýšeného rizika do vyššieho úročenia dlhopisov a hypoték podľa neho pravdepodobný. "Pri stagnujúcich vysokých úrokoch alebo dokonca pri ich raste bude nových hypoték málo a tie staršie budú zostávať v pôvodných bankách, keďže ľudia budú chcieť čerpať štátnu dotáciu," očakáva Búlik.
Pravdepodobné znižovanie sadzieb ECB sa budúci rok nemusí automaticky prejaviť v znižovaní úrokov na Slovensku, myslí si aj riaditeľka pre úvery spoločnosti FinGO.sk Eva Šablová. Cenovú politiku slovenských bánk totiž výrazne ovplyvňuje vnútorná ekonomická situácia. Medzi rozhodujúce faktory zaradila zlý stav verejných financií, hrozbu ďalšieho zhoršenia ratingu Slovenska a nárastu cien dlhopisov, ale aj vyššie zdaňovanie bánk a štátnu dotáciu hypoték.
Na druhej strane, vyššie sadzby sú na trhu už dostatočne dlhú dobu a ľudia si na to podľa odborníčky zvykajú. "Tí, ktorí potrebujú bývanie, už zrejme nebudú vyčkávať a realitný trh sa stabilizuje. Preto očakávam v priebehu budúceho roka opätovné zvýšenie záujmu o hypotéky a pozvoľné naštartovanie úverovania," avizovala Šablová.
Výraznejší rast trhu môže podľa nej brzdiť hlavne fakt, že množstvo záujemcov o hypotéku neprejde cez schvaľovací proces v banke. Zastaví ich totiž prísna regulácia v súvislosti s povinnými stress testami už aj tak pomerne vysokých splátok úverov.
